Historku opakoval pri kontrole i po tom, čo sa vyspal na protialkoholickej stanici. Dotyčný šofér asi nebol práve génius, ale evidentne podľahol tomu, že u nás môže prejsť čokoľvek.
Pätnásťročný chlapec utŕžil pri frajerinách zranenia, ale mame povedal, že bol obeťou Rómov. Keby sa z jeho prípadu nestala celoštátna kauza, z ktorej bol skoro pogrom proti Rómom, asi by mu to i prešlo.
Psychológovia skúmajú, prečo vlastne klameme. Zaujímavý článok zverejnil denník Wall Street Journal. Píše sa v ňom, že celkom poctivých i celkom nepoctivých ľudí je veľmi málo. Úplná väčšina ľudí klame len niekedy, skôr výnimočne, v situáciách, keď sa im naskytne príležitosť.
A čo ich k tomu vedie? Nie je to ani tak vidina veľkého zisku či riziko odhalenia. Tým najväčším motorom je negatívna motivácia. Keď vidíme niekoho, že klame a prechádza mu to, začneme to robiť aj my.
Máme tých príkladov v Česku príliš veľa. Len z lží politikov by bol nekonečný zoznam. Výhovorky opitého senátora, že si len alpou natrel krk (Kavan). Historky premiéra, ktorý si požičal od strýka a potom zázračne zbohatol (Gross). Alebo prekvapenie hajtmana, ktorý našiel v škatuli miesto vína sedem miliónov (Rath). Znie to ako príbehy z krajiny zázrakov?
Možno už čoskoro prejde aj pes za volantom.
