V celonárodnej ankete v roku 1999 Kádára zvolili za tretiu najvýznamnejšiu osobnosť Maďarov všetkých čias a vôbec najvýznamnejšieho Maďara 20. storočia.
BUDAPEŠŤ. Bustu niekdajšieho dlhoročného prvého muža maďarskej štátostrany MSZP Jánosa Kádára odhalili dnes pri mieste jeho posledného odpočinku v Budapešti za účasti asi troch stovák ľudí.
Stalo sa tak presne v deň nedožitých 100. narodenín kontroverzne vnímanej postavy novodobých maďarských dejín.
Bustu, ktorú umiestnia zrejme v jednej z kancelárií nástupníckej Robotníckej strany, odhalil renomovaný maďarský spisovateľ György Moldova.
Medzi hosťami boli aj prominentní predstavitelia niekdajšieho režimu Béla Biszku, exminister vnútra zodpovedný za porevolučné represálie po roku 1956, či dlhoročný tajomník ÚV MSZP pre ideológiu a propagandu János Berecz.
Strojca gulášového socializmu
János Kádár (na snímke TASR(AP) sa narodil 26. mája 1912 v Rijeke ako János Czermanik.
Priezvisko si postupne zmenil na Csermanek a v roku 1944 v záujme uľahčenia politickej kariéry na typicky maďarské priezvisko Kádár.
Svoje stranícke pôsobenia začal v roku 1930 v ilegálnom Maďarskom združení mladých komunistických robotníkov a v Maďarskej strane komunistov.
Kádár sa podieľal na nástupe stalinistického režimu komunistu Mátyása Rákosiho, na príprave vykonštruovaných procesov i na potlačení maďarskej revolúcie z roku 1956.
Na druhej strane bol sám v rokoch 1951-1954 politickým väzňom Rákosiho režimu a po prevzatí moci v roku 1956 sa snažil dištancovať od stalinizmu.
Od novembra 1956 až do smrti bol János Kádár považovaný za prvého muža Maďarska. Jeho vládnutie prinieslo v 60. rokoch 20. storočia isté uvoľnenie spoločenskej situácie.
V rámci krajín sovietskeho bloku bolo Maďarsko považované za jeden z najliberálnejších režimov. Kádár sa snažil získať legitimitu k svojmu vládnutiu postupným zlepšovaním životných podmienok obyvateľstva, ktoré však bolo dosiahnuté za cenu veľkého zahraničného zadlženia, ktoré v 80. rokoch priviedlo Maďarsko k ťažkej ekonomickej kríze.
Tzv. "gulášový socializmus" umožnil v krajine relatívne hladký prechod k demokracii v rokoch 1988-1990.
János Kádár zomrel 6. júla 1989 v deň, v ktorý maďarský najvyšší súd vyniesol oslobodzujúci verdikt v obnovenom procese okolo prípadu po potlačení revolúcie popraveného premiéra Imre Nagya.
V celonárodnej ankete v roku 1999 Kádára zvolili za tretiu najvýznamnejšiu osobnosť Maďarov všetkých čias a vôbec najvýznamnejšieho Maďara 20. storočia.
