Washington 11. júna (TASR) - Americký prezident George W. Bush označil dnes popravu Timothyho McVeigha páchateľa atentátu na federálnu budovu v Oklahoma City, ktorý si v apríli 1995 vyžiadal 169 mŕtvych, za akt spravodlivosti, nie pomsty.
"Obete bombového útoku v Oklahoma City nedostali odvetu, ale spravodlivosť," vyhlásil Bush vo Washingtone niekoľko hodín pred odchodom na turné po Európe, kde bude pravdepodobne čeliť protestom odporcov trestu smrti.
McVeigha (33) popravili dnes smrtiacou injekciou vo väzení v Terre Haute, štát Indiana. Za mŕtveho ho vyhlásili štrnásť minút po začiatku popravy, o 07.14 h miestneho času (14.14 h SELČ). Kritici hrdelného trestu popravu označili za barbarský a krvilačný spôsob, akým musel McVeigh zaplatiť za svoj zločin.
Zachovanie a - na úrovni jednotlivých štátov USA - časté aplikovanie trestu smrti spôsobuje etický konflikt medzi USA a ich európskymi spojencami. Všetky členské krajiny EÚ trest smrti zakázali a poslednú osobu na území súčasnej EÚ popravili gilotínou vo Francúzsku v roku 1977. Z bohatých priemyselne vyspelých demokratických krajín sa tresty smrti okrem USA pravidelne vynášajú aj v Japonsku. Mnohí Európania vidia rozpor v tom, že USA, krajina, ktorá sa považuje za model demokracie a ľudských práv, pokračuje vo vykonávaní popráv.
Vo vyhlásení organizácie na ochranu ľudských práv Amnesty International (AI) sa uvádza, že prvou federálnou popravou za takmer štyri desaťročia "USA dovolili, aby pomsta zvíťazila nad spravodlivosťou a ešte viac sa vzdialili od ašpirácií medzinárodného spoločenstva". Tým, že Bush odmietol vyhlásiť moratórium na všetky popravy na federálnej úrovni, poškodil povesť USA, konštatuje AI.
V Londýne zverejnenom vyhlásení AI uvádza, že v prípade McVeigha mala americká vláda šancu odkloniť sa od politiky trestu smrti. Táto politika vrahom umožňuje moralizovať, keďže vláda koná tak isto, ako zločinci, ktorých odsudzuje, tvrdí AI.
Michel Taube, prezident spoločnosti Spoločne proti trestu smrti, ktorá od 21. do 23. júna v Štrasburgu organizuje prvý celosvetový kongres proti hrdelnému trestu, označil McVeighovu popravu za "zbytočnú a smiešnu". Zároveň vyslovil predpoklad, že poprava vyvolá debatu o zrušení trestu smrti v USA. "Nemyslím si, že poprava Timothyho McVeigha zmení problémy Ameriky" a zabráni tomu, aby sa objavili noví McVeighovia, povedal.
Predseda portugalskej organizácie Zákon a spravodlivosť Antonio Maria Pereira trest smrti označil za "barbarstvo, ktoré nepatrí do súčasnej doby".
Rozruch vyvolaný McVeighovou popravou môže zatieniť Bushovu cestu po piatich európskych krajinách, v súvislosti s ktorou sa očakávajú pouličné protesty - nielen proti trestu smrti, ale aj proti plánom USA na vybudovanie systému raketovej obrany a environmentálnej politike novej administratívy USA, ktorá vypovedala dohodu z Kjóta zameranú na zníženie emisií skleníkových plynov.
Niektoré európske médiá Busha označili za "masového popravcu" v súvislosti so 152 popravami, ktoré sa v Texase odohrali počas takmer šiestich rokov jeho guvernérovania.
McVeighova poprava mimoriadne silno rezonuje vo Španielsku, kde Bush v utorok ráno svoje turné začne. Verejné pobúrenie medzi Španielmi vyvolal osud ich krajana, 30-ročného Joaquína Martíneza, ktorého v USA najprv uznali vinným z dvojnásobnej vraždy, neskôr ho však oslobodili. Martínez sa do vlasti vrátil v nedeľu po tom, čo strávil tri roky vo floridskej cele smrti. Prípad Martínez v Španielsku oživil spomienky na množstvo hromadných popráv, ku ktorým dochádzalo počas diktatúry Francisca Franca z rokov 1939-75.
Napriek tomu, že prakticky nikto nespochybňuje McVeighovu vinu, mnohí americkú vládu kritizujú za používanie trestu, ktorý považujú za krutý a zastaraný. "McVeigh spáchal hrozný zločin. Čo urobil, alebo prečo to urobil, o tom sa nehovorí - hovorí sa o treste smrti," povedal Sergio DďElia, tajomník skupiny, ktorá organizovala protestné zhromaždenie pred americkou ambasádou v Ríme. "Bush sa do Bieleho domu dostal po ceste vydláždenej tými, ktorých odsúdili na smrť", dodal.
