Moskva 11. júna (TASR) - Jednou z najvplyvnejších a zároveň najzáhadnejších osobností ruskej politiky je od 19. marca 1999 Alexander Vološin, od začiatku 90. rokov už siedmy šéf prezidentskej administrácie. Vološin je označovaný za šedú eminenciu Kremľa, posledný pilier moci exprezidenta Borisa Jeľcina a jeho veľkej rodiny, ako aj za workoholika, pragmatického a chladnokrvného muža na špinavú politickú prácu a intrigy, ktorý si neberie servítky.
Na výnimočnosti 45-ročného šéfa prezidentskej kancelárie sprvu Borisa Jeľcina a dnes Vladimira Putina sa zhodujú jeho kritici i priaznivci, o Vološinovi sa v politických kuloároch hovorí často, ale málokto ho skutočne pozná. Vološin nevystupuje pred televíznymi kamerami, nie je mediálnou hviezdou, ale stojí v pozadí všetkých kľúčových rozhodnutí Kremľa. Svoj podiel má údajne aj na rozpútaní druhej čečenskej vojny, ktorá prišla Kremľu vhod.
Dovolať sa k Vološinovi do kancelárie, prípadne sa s ním stretnúť, je cieľom mnohých, ale vyvolených, ktorým sa to aj podarí, je málo. Ruský týždenník Stringer sa v máji dostal k dvom CD nahrávkam, ktoré obsahujú záznamy telefonátov Vološinovej kancelárie. Opakovane sa "aspoň o tri minúty" rozhovoru s Vološinom snažil aj vtedajší generálny riaditeľ Gazpromu Rem Viachirev. Na tretí pokus sa mu to podarilo a výsledkom rozhovoru bola aj dohoda o krátkej pracovnej schôdzke. Väčšina volajúcich také postavenie ako Viachirev, ale ani také šťastie, nemala a od sekretárky sa dozvedela iba to, že Vološin má rokovanie, alebo že už je mimo budovu.
Vološin sa v Kremli objavil v roku 1997 a najvyšší úradnícky post v ruskom centre moci obsadil už po dvoch rokoch, čo bolo pred tým nepredstaviteľné. Za sebou mal niekoľko rokov podnikania, ktoré Vološinovi nepriniesli slávu, ani bohatstvo, vytvorili však pravdepodobne základ pre jeho ďalšiu kariéru. Osoba Alexandra Vološina figuruje pri podozrení zo sprenevery štátneho majetku v polovici 90. rokov v prospech oligarchu Borisa Berezovského.
Kľúčom pre pochopenie postavenia Vološina v Kremli je podľa niektorých ruských médií práve jeho kontroverzná podnikateľská minulosť v rokoch 1992-98, keď sa pohyboval na hranici a možno až za hranicou zákona. Jeho poradenská spoločnosť údajne vylákala od ruskej banky Čara 5,5 milióna dolárov, iná firma bola v roku 1992 podozrivá z pašovania alkoholu a farebných kovov, jeho štyri investičné spoločnosti profitovali z kupónovej privatizácie údajne na základe podvodu.
Najspornejším je pôsobenie Vološina v ruskej Federálnej fondovej korporácii, ktorá pripravovala privatizáciu a predaj väčších balíkov akcií asi 60 veľkých ruských podnikov, vrátane Gazpromu, energetickej spoločnosti RAO JEES a ropnej spoločnosti Sibnefť. Korporácia sa podľa záverov ruského kontrolného úradu nezákonne obohatila o viac ako 50 miliónov dolárov. V prípade Sibnefti sa výberové konania neuskutočnili v súlade so zákonom a 85 percent akcií sa dostalo do rúk Berezovského za zlomok ceny. Štát len v tomto prípade prišiel údajne o pol miliardy dolárov.
Šéf ruskej prezidentskej administrácie je druhýkrát ženatý a za sebou má údajne aj románik s istou kanadskou fotografkou, ktorá sa preslávila fotografovaním ruských politikov. Ale nielen úspechy sú spojené s jeho menom. Najväčším verejným prepadákom bol jeho nepresvedčivý prejav v hornej komore ruského parlamentu 21. apríla 1999, v ktorom ruských senátorov presviedčal, aby hlasovali za odvolanie generálneho prokurátora Jurija Skuratova. Prejav plný koktania považovali médiá za natoľko škandálny, že predpovedali skoré odvolanie Vološina. To sa však nekonalo.
Vološin sa v posledných týždňoch v Rusku spomína ako jedna z osôb, ktorej sa má dotknúť reorganizácia ruskej vlády. Podľa médií to môže znamenať Putinove rozhodnutie zbaviť sa posledného vplyvného človeka z éry Borisa Jeľcina, ale aj záujem Vološina o nový post v oblasti železničnej dopravy alebo energetiky. Vološin má už dnes okrem stoličky v Kremli aj post predsedu správnej rady RAO JEES, ktorá je monopolným výrobcom a distribútorom elektrickej energie v Rusku.
(spravodajca TASR Bohdan Kopčák) ed
