KÁHIRA, TEL AVIV. Egypťania v stredu začnú voliť svojho prezidenta. Je to po prvý raz v histórii krajiny, čo víťaz nie je vopred známy.
Nie je to jediná neistota, ktorá sprevádza výber hlavy štátu. Egypt o pár týždňov očakáva prechod od vojenskej k civilnej moci a osoba prezidenta bude kľúčová.
Egypťanom sa ešte stále nepodarilo novelizovať ústavu a tak nie je celkom zrejmé, aké právomoci nová hlava štátu bude mať. Tie súčasné sú pomerne široké, lebo posledný egyptský prezident Husní Mubarak bol s podporou armády prakticky neobmedzeným vládcom.
Vojenská rada, ktorá má odovzdať moc v krajine do konca júna, navrhuje akúsi dočasnú ústavu. Tá by definovala postavenie prezidenta a pomohla armáde zacementovať jej výhradné postavenie v ekonomickej sfére.
Nikto však nevie zaručiť, že za pár týždňov sa to dá stihnúť.
Klikni pre zväčšenie
Veľa nerozhodnutých
Štyria muži, ktorí majú podľa analytikov a pomerne nedôveryhodných prieskumov šance prebojovať sa do druhého kola (mali by byť v polovici júna, ak nenastane totálne prekvapenie a víťaz vzíde už z prvého kola), sú symbolmi rozdelenia egyptskej spoločnosti.
Bývalý Mubarakov diplomat Amr Músa a posledný premiér Mubarakovej éry Ahmad Šafík sú mužmi minulosti, ale pre tých Egypťanov, ktorí sa obávajú vplyvu islamistov, zárukou, že krajina neskĺzne do náboženského režimu.
Islamisti Abdal Fotúh a Muhammad Mursí predstavujú nový Egypt, ale nemajú skúsenosti. Navyše sú napojení na náboženské strany či dokonca majú podporu teroristických organizácií.
Prieskumy verejnej mienky favorizujú kandidátov blízkych majiteľom agentúr a tak sa nedá ani len predpokladať, kto má najväčšie šance uspieť. Tipovanie komplikuje fakt, že nerozhodnutých je takmer 40 percent voličov.
Všeobecne sa však predpokladá, že najmenej šancí má kandidát Moslimského bratstva Mursí, ktorý je len náhradným riešením, chýba mu poriadna kampaň aj charizma.
Navyše Moslimské bratstvo sľúbilo, že nepostaví kandidáta a to, že tak urobilo, sa mu môže vypomstiť.
Voliť budú dva dni
Vojenská rada v utorok Egypťanov vyzvala na pokojný priebeh volieb, ktoré potrvajú dva dni.
Neočakávajú sa nepokoje, aj keď Moslimské bratstvo avizovalo, že v prípade, že sa objavia informácie o manipuláciách a nejasnostiach pri hlasovaní, naženie svojich prívržencov do ulíc.
Nového prezidenta čakajú okrem komplikácií sprevádzajúcich prechod od vojenskej k civilnej moci vážne sociálne a ekonomické problémy.
Nevyberajú si z tých najlepších
Egypťania voľbami žijú, majú množstvo kandidátov, no stále nemajú dosť skúseností s ich organizáciou, hovorí PETER MICHALÍK z organizácie Občianske oko.
Ako pozorovateľ ste boli na egyptských parlamentných voľbách začiatkom tohto roka. Dá sa povedať, že to boli slobodné voľby?
„Určite sa nedá povedať, že boli úplne slobodné. Egypťania si vybrali veľmi komplikovaný systém, nemajú skúsenosti s organizáciou hlasovania. Ale ľudia mali na výber. V niektorých obvodoch bolo až sto kandidátov, pritom sa bojovalo len o dve miesta.“
Vznikalo násilie medzi prívržencami jednotlivých strán?
„Ani veľmi nie, možno na lokálnej úrovni. Aj teraz ľudia protestujú proti vojenskej vláde, nie proti konkurenčným stranám.“
Egypt má teraz o jednu skúsenosť s voľbami viac, bude hlasovanie o prezidentovi demokratickejšie?
„Ťažko povedať. Volebná komisia z volieb vylúčila trinástich kandidátov, niektorí mali veľkú šancu, napríklad hlavný kandidát Moslimského bratstva. Ako podmienky na účasť si totiž vybrali veľmi špecifické kritériá, kandidát napríklad nemohol mať dvojaké občianstvo, jeho rodičia museli byť Egypťania a podobne.“
Dá sa pri tomto počte vylúčených ešte hovoriť o demokratických voľbách?
„To je veľmi háklivá otázka. Nie je to v súlade s najlepšími demokratickými praktikami, ale zároveň ľudia majú na výber. Len treba dodať, že nemajú na výber z najlepších možných kandidátov.“
Matúš Krčmárik
