Vojaci NATO by sa z Afganistanu mali stiahnuť do polovice budúceho roka.
CHICAGO.
Bojové jednotky NATO budú podľa plánu stiahnuté do konca roku 2014 a v krajine ostanú len výcvikové a poradné zložky. Tento postup je podľa vyhlásenia Aliancie "nezvratný".
Americký prezident Barack Obama, ktorého čaká v novembri ťažký súboj o znovuzvolenie, ohlásil, že koniec nepopulárnej vojny v Afganistane je po vyše desaťročí na dohľad.
"Opúšťame Chicago s jasnou cestovnou mapou," vyhlásil na záver vrcholnej schôdzky vo svojom domovskom meste.
"Naša koalícia je viazaná týmto plánom doviesť našu vojnu v Afganistane do zodpovedného konca." Pripustil, že stiahnutie vojsk v roku 2014 nesie so sebou riziko, ideálny čas na odchod však podľa neho neexistuje a afganské jednotky musia prevzať za bezpečnosť zodpovednosť.
Po historickom summite o Afganistane tak ostávajú otázky, ako zabrániť skĺznutiu tejto krajiny do chaosu a oživeniu povstaleckého hnutia Taliban, keď budú zahraničné jednotky preč.
Aliancia prisľúbila, že afganské bezpečnostné sily bude ďalej podporovať financovaním a výcvikom. Obama vyhlásil, že stiahnutie vojsk neznamená "koniec afganských výziev, ani nášho partnerstva s touto dôležitou krajinou".
Lídri Aliancie akceptovali stanovisko nového francúzskeho prezidenta Francoisa Hollanda o stiahnutí 3400 francúzskych vojakov z Afganistanu do konca decembra, čiže dva roky pred termínom NATO.
Krok Paríža pritom môže znamenať, že aj v ďalších členských krajinách dôjde k zvýšeniu domácemu tlaku na skorší odchod ich kontingentov.
Optimizmus vyjadrilo NATO ohľadom znovuotvorenia zásobovacích trás z Pakistanu do Afganistanu, ktoré Islamabad uzavrel po vlaňajšom americkom nálete, pri ktorom zahynulo 24 pakistanských vojakov. K dohode na summite v tejto veci, napriek účasti pakistanského prezidenta Ásifa Alího Zardárího však nedošlo.
Na dvojdňovej schôdzke sa zúčastnilo vyše 50 krajín, vrátane 28 členov NATO. Slovensko zastupoval prezident Ivan Gašparovič.
Generálny tajomník NATO Anders Fogh Rasmussen uviedol, že summit v Chicagu bol "vysoko úspešný" pri "obnovení nezlomeného puta medzi Severnou Amerikou a Európou".
Zdroj: DPA, Reuters
Gašparovič: Slovensko by malo prispievať na Afganistan 500-tisíc dolárov
Slovensko má v súčasnosti v Afganistane viac ako 340 vojakov.
CHICAGO. Slovensko by malo po roku 2014 na rozvoj afganských bezpečnostných síl prispievať sumou 500-tisíc dolárov (390-tisíc eur) ročne.
Po ukončení summitu Severoatlantickej aliancie (NATO) o tom informoval prezident Ivan Gašparovič.
Na rozvoj afganskej armády a polície by mali ísť celkovo viac ako štyri miliardy dolárov (3,1 miliardy eur) ročne s tým, že dve tretiny z tejto sumy zaplatia Spojené štáty.
"Vo svojom vystúpení som povedal, že Slovenská republika je pripravená podieľať sa na tejto podpore, ale chceme od pána Karzaja (afganský prezident Hámid Karzaj - pozn. TASR) počuť, ako je pripravený samotný Afganistan. Som rád, že túto moju myšlienku podporili aj niektorí iní prezidenti," povedal Gašparovič.
Mechanizmus prideľovania podpory zatiaľ nie je stanovený, mali by ho vypracovať príslušné štruktúry Aliancie.
"Cieľom summitu nebolo schváliť mechanizmus, ale dať signál, že alianční spojenci sú pripravení prispieť na stabilizáciu Afganistanu, jeho síl a polície aj po roku 2014," doplnil minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák.
Gašparovič na summite informoval spojencov, že slovenskí vojaci zostanú v Afganistane, dokým to Aliancia bude považovať za potrebné. Naznačil však, že vojenský príspevok Slovenska by sa mal transformovať.
"Budú nejaké zmeny pokiaľ ide o strážne jednotky a špeciálne jednotky a samozrejme prípravu budúcich inštruktorov, vojakov a policajtov," povedal prezident. Slovensko by však malo zmeny prerokovať s austrálskymi partnermi, ktorí časti slovenských vojakov v Afganistane velia. Rozhovory za prítomnosti zástupcov zo Spojených štátov by mali začať po summite v Chicagu.
Slovensko má v súčasnosti v Afganistane viac ako 340 vojakov. Ich nasadenie v misii ISAF si z štátneho rozpočtu ročne vyžiada približne 38 miliónov eur.
TASR
