Pridajú sa aj Rumunsko a Poľsko.
CHICAGO, BRATISLAVA. Radar v Turecku, loď v Stredozemnom mori a riadiace centrum v Nemecku. Protiraketová obrana Európy, zložená z týchto troch častí, je od nedele oficiálne v prevádzke.
Na summite NATO v Chicagu ohlásili „dočasnú spôsobilosť“, čo je prvá fáza spustenia dáždnika. Ten má ochrániť európsky kontinent pred raketami zo strany nepriateľských štátov či teroristov.
„Je to prvý krok k nášmu dlhodobému cieľu zaistiť plnú ochranu všetkých štátov NATO v Európe,“ povedal podľa CNN generálny tajomník aliancie Anders Fogh Rasmussen.
Členovia NATO vrátane Slovenska okrem toho potvrdili, že jednotky NATO odídu z Afganistanu v roku 2014. Proti sú Francúzi. Tí sa tak, ako sľúbil nový francúzsky prezident Francois Hollande, stiahnu už tento rok.
Platiť budú aj Slováci
Aliancia sa stále nedohodla na tom, ako bude Afganistan financovať po roku 2014. Hovorí sa o sume 3,2 miliardy eur, z toho dve tretiny zaplatia Američania, tretinu ostatné štáty vrátane Slovenska.
Slovensko bude určite prispievať v závislosti od svojho finančného potenciálu, povedal prezident Ivan Gašparovič. Malo by ísť asi o pol milióna eur ročne. Gašparovič sa pred summitom stretol s americkým prezidentom Barackom Obamom. Hovorili o Afganistane a spolupráci s Ruskom.
Protiraketový dáždnik sa stal spoločným projektom NATO v roku 2010 na summite v Lisabone. K účasti na ňom vtedy prizvali aj Rusko. Moskva však stále nesúhlasí s podmienkami spolupráce, súčasný dáždnik označuje za hrozbu. Do Chicaga prezident Vladimir Putin neprišiel.
Fungovať má tak, že útočiacu strelu najskôr zachytí radar na východe Turecka. Američania ho spustili začiatkom tohto roku a ako dodal v minulosti Rasmussen, sami Turci chceli, aby bol radar na ich území.
Prípadnú strelu by potom mali zneškodniť rakety umiestnené na jednej americkej lodi v Stredozemnom mori. Celkovo majú byť tieto lode štyri a kotviť budú v španielskom prístave Rota.
Je tu silné podozrenie, že záhadná predbežná akcieschopnosť protiraketového štítu je len marketingový trik, píše Peter Morvay
Čítajte komentár (piano) >>
Bude fungovať?
Systém by sa mal v nasledujúcich rokoch rozšíriť o ďalšie krajiny. V roku 2015 by mal začať fungovať radar a batéria protiraketových striel v Rumunsku, o tri roky neskôr aj na severe Poľska. Protiraketový dáždnik má byť plne v prevádzke do roku 2020.
Rusom radar v Turecku neprekáža, viac sú proti strelám v krajinách bývalého východného bloku.
„Raketová obrana je nevyhnutná. Proti reálnym hrozbám potrebujeme reálnu obranu,“ povedal Rasmussen podľa AFP. Nie všetci experti súhlasia, že dáždnik bude skutočne nepriestrelný.
Začiatkom mesiaca Američania prvýkrát úspešne otestovali rakety, ktoré nás majú chrániť. „Je ľahšie trafiť raketu, keď to očakávate, ale stále je tam veľa nezrovnalostí,“ povedal pre AFP Nick Witney, expert na obranu z Európskej rady pre zahraničné vzťahy.
Analytik: Nikto nechce, aby sa vrátil Taliban
Boj proti Talibanu je síce drahý, ale ide aj o bezpečnosť Európanov, hovorí pre SME analytik amerického Inštitútu pre národné strategické štúdie LEO MICHEL.
Aká bude úloha NATO po roku 2014?
„NATO ako organizácia vie veľmi dobre cvičiť afganské bezpečnostné zložky, armádu aj políciu. Nemôžeme pomáhať len v teréne, NATO bude musieť pomáhať aj finančne, lebo Afganistan si najbližšie desaťročie nebude môcť dovoliť platiť tieto jednotky. Pôjde o miliardy dolárov.“
Oplatí sa to?
„NATO to nerobí ako láskavosť voči Američanom ani voči Afgancom. Robí to preto, že aj európsku bezpečnosť by mohol ohroziť Afganistan, ak by sa opäť stal základňou teroristov. Nikto nechce, aby sa k moci vrátil Taliban. Ten nie je jednoliatou organizáciou. Niektoré skupiny majú náboženské ciele, niektoré politické, niektoré sa viac podobajú na zločinecké skupiny. Vieme, ako sa Taliban správal, keď mal v Afganistane moc a bolo to hrozné.“
Nehrozí, že vojaci, ktorých teraz cvičíme, budú neskôr bojovať proti nám?
„Riziko tu je, bolo tu aj niekoľko incidentov, keď afganskí vojaci zaútočili na svojich cvičiteľov. Niektorí z nich mohli byť aj infiltrovaní bojovníci Talibanu. Ale to je len malé číslo. Veľmi málo sa hovorí o tom, že v posledných dvoch rokoch afganské jednotky viedli mnoho bojov samy, nemyslím si, že by bojovali proti Talibanu a potom vymenili strany.“
Oplatí sa investovať toľko zdrojov do Afganistanu, keď al-Káida nezmizne, len sa presunie inam?
„Je pravda, že majú siete po celom svete, premiestňujú sa a teroristov sa nikdy celkom nezbavíme. Je však iné, ak sú Taliban a podobné extrémistické skupiny pod neustálym tlakom NATO a jeho spojencov, keď sa musia stále presúvať, nemôžu sa usadiť a vytvoriť výcvikové tábory. Nejde len o Američanov, ani Slováci nechcú žiť v Európe, kde sa pravidelne odohrávajú veľké teroristické útoky.“
Môže NATO očakávať pomoc aj od Ruska?
„Rusi si podľa mojich zdrojov blízkych vláde želajú, aby NATO v Afganistane ostalo. Ani oni nechcú, aby sa k moci vrátil Taliban, pretože potom by sa krajina stala hrozbou aj pre ich záujmy v Strednej Ázii - utečenci, radikalizácia moslimov. Rusko má navyše obrovský problém s drogami a tie by sa oveľa ľahšie šírili.“
Bude NATO viac spolupracovať s Moskvou?
„Aj vzťahy NATO a Ruska sa menia. Aj keď teraz máme niekoľko sporných tém, napríklad protiraketový štít, zlepšujú sa. Ak by ste sa pred rokmi spýtali, či Moskva povolí presun vojakov cez svoje územie do Afganistanu, považovali by vás za blázna. Spolupracujeme aj v boji proti drogám či proti terorizmu.“
Matúš Krčmárik
Putin na summit neprišiel
Ruský prezident bojkotuje stretnutie aliancie pre protiraketový štít. Moskva sa vraj cíti obkľúčená.
MOSKVA, PRAHA. Moskva nie je spokojná so záverečným vyhlásením členských krajín NATO, kde sú politické garancie Rusku: systém protiraketovej obrany rozmiestňovaný v Európe nie je namierený proti Rusku.
Moskva už v minulosti niekoľkokrát vyhlásila, že takéto politické ubezpečenie je nedostatočné a jedine prijateľné by boli právne garancie.
Podľa komentátorov to znamená plnohodnotnú medzinárodnú dohodu, ktorá by Rusom garantovala nedotknuteľnosť ich strategických objektov. To odmietajú Američania.
Predpokladalo sa, že protiraketový systém posúdi americký prezident Barack Obama so svojím ruským partnerom Vladimirom Putinom na summite G8 i summite NATO v Chicagu.
Ruský prezident Putin to bojkotoval, čo má podľa pozorovateľov naznačiť tvrdý a nekompromisný nesúhlas s plánmi na rozširovanie protiraketovej obrany predovšetkým do Rumunska a Poľska.
Putin za seba na summit G8 poslal premiéra Dmitrija Medvedeva a symbolicky sa vydal do Bieloruska, kde vládne Alexander Lukašenko, označovaný za posledného diktátora Európy.
Američania s Medvedevom plnohodnotné rozhovory o protiraketovom dáždniku odmietli uskutočniť. Svojím postojom dal Putin najavo, že epocha zbližovania je na konci.
Predstaviteľ Ruska pri NATO Nikolaj Korčunov vysvetlil postoj Moskvy tým, že sa cíti byť „obkľúčená“. Podľa Korčunova by bol „pobúrený každý, keď si sused postaví v záhrade tank a vyhlási, že to má na obranu pred králikmi“. Ruskí experti varujú, že už v roku 2018 bude môcť americký dáždnik zachytávať pohyb ruských rakiet.
Petra Procházková, agentúra Epicentrum
Slovensko podporí cvičný tábor v Česku
Krajiny Visegrádu čoraz viac spolupracujú v oblasti obrany. Tak ako severské.
CHICAGO, BRATISLAVA. Krajiny Vysegrádskej štvorky (V4) čoraz viac spolupracujú v otázkach obrany. Potvrdili to aj v Chicagu.
Minister obrany Martin Glváč oznámil, že slovenskí vojaci sa zapoja do výcvikového tábora letcov, ktorý pripravuje Česká republika. K dohode došlo na rokovaní ministrov V4 počas summitu NATO.
Začiatkom mesiaca sa v českých Litomeřiciach ministri obrany dohodli, že do roku 2016 vytvoria spoločnú bojovú jednotku, ktorá bude mať tritisíc vojakov. V budúcnosti sa tiež dá čakať väčšia spolupráca pri nákupoch techniky, čo by ich malo zlacniť.
Spájanie blízkych krajín, ktoré v čase krízy znižujú výdavky na armádu, v otázkach obrany poznajú aj iné regióny Európy.
Známa je napríklad Severská obranná spolupráca, ktorá sa týka piatich škandinávskych štátov: Švédska, Nórska, Fínska, Dánska a Islandu.
Pri jej vytvorení radil bývalý nórsky minister obrany a zahraničia Thornvald Stoltenberg. „Vedeli sme, že ak nič nespravíme, klesne kvalita nášho obranného systému,“ povedal nedávno pre SME.
Krajiny už podľa neho spolupracujú v otázkach kyberobrany či spájania ambasád. „Nie je to náhrada NATO, ale jeho doplnenie,“ dodal s tým, že podobná tendencia je aj v iných krajinách a možnosti vidí aj v našom regióne.
Tomáš Vasilko
