V slovných prestrelkách v snemovni nemal mnoho rovných súperov. Bystrých voličov iritoval, ale na rozdiel od Paroubka sa ani pre nich nestal úplne smiešnym. Jeho kariéra nestála ani nepadala s jedinou funkciou, ako inteligentný manipulátor bol silný sám osebe. Inštitúcia Rath.
To sa zmenilo až v momente jeho zatknutia. Česká ľudová tvorivosť v odbore humoru je vyhlásená, ale aj tak si nepamätáme, že by sa vynorilo toľko vtipov a paródií o jedinej udalosti.
Dôvodom bola úľava, že aj niekto taký inteligentný a obávaný sa môže dopustiť chyby. Ako nám vysychajú slzy smiechu na tvárach, zrazu z viacerých strán počujeme, že stredočeský hajtman bol síce veľkou rybou, ale nie veľrybou, a že jeden Rath za mrežami ešte demokraciu nerobí.
Prebúdzajú sa sprisahanecké teórie, o čiu objednávku išlo. Aj Rath hrá na to provokáciu. Lenže jeho zatknutie nie je zápasom v hokeji, ktorý má jasných víťazov a porazených. Nepodliehajme pokušeniu relativizovať úspech polície.
Usvedčiť a zatknúť vysokopostaveného politika je ťažko aj v tých najlepšie fungujúcich demokraciách, a ak sa to podarilo, je to pre Česko dobrá vizitka. Ale čo sa týka Ratha, sme do istej miery porazení všetci. Zistenie, že arogantný Rath je v skutočnosti nenásytný zlodej, je sklamaním aj pre jeho odporcov. Každého chytrého politika je škoda.
