Bazilej 11. marca (TASR) - Juhoslávii hrozí vypuknutie masových sociálnych nepokojov, ak západné krajiny požadujúce vydanie bývalého prezidenta Slobodana Miloševiča do Haagu oddialia sľúbenú finančnú pomoc. Vyhlásil to dnes v rozhovore pre britskú agentúru Reuters guvernér juhoslovanskej centrálnej banky Mladjan Dinkič.
"Ak po lete ľudia neuvidia podstatné zlepšenie, ako napríklad opravené cesty či zlepšenie životnej úrovne, môžu začať masovo protestovať. Môžeme byť svedkami nového populizmu," domnieva sa Dinkič a dodáva, že takáto situácia "by mohla byť katastrofálna pre celý región. Ľudia v Juhoslávii síce neočakávajú zázraky, ale deväť mesiacov po páde Miloševiča ich očakávania stále nie sú uspokojené."
Západní donori prediskutujú otázky financovania Juhoslávie 29. júna na darcovskej konferencii pre Juhosláviu. Belehrad očakáva, že ak by konferencia dopadla v jeho prospech, juhoslovanská ekonomika zdevastovaná desaťročím balkánskych vojen by mohla dostať finančnú injekciu až v podobe grantov a pôžičiek až do výšky 1,2 miliardy dolárov.
Táto suma predstavuje asi 15 percent hrubého domáceho produktu Juhoslávie a Belehrad by mohol peniaze využiť na obnovu zničenej energetickej siete krajiny i čiastočné zlepšenie celkového rozpočtu.
Spojené štáty americké však podmienili svoju finančnú pomoc požiadavkou, aby Belehrad vydal Miloševiča Medzinárodnému trestnému tribunálu OSN pre bývalú Juhosláviu (ICTY) do Haagu, kde sa má zodpovedať z vojnových zločinov. Ak sa tak nestane, nie je vylúčené, že Washington sa rozhodne Belehradu pomoc neposkytnúť.
Prvá hotovosť pre Juhosláviu by teoreticky mohla prísť už v týchto dňoch, keď by Medzinárodný menový fond (MMF) schválil prvú 65-miliónovú položku z celkového 260-miliónového balíka pôžičiek pre Belehrad. Pôžičky však môže zabrzdiť práve "prípad Miloševič".
Nevydanie exdiktátora do Haagu môže mať nepriaznivý vplyv aj na plánované rozhovory medzi Belehradom a jeho veriteľmi o zahraničnom dlhu Juhoslávie, ktorý dosahuje 12 miliónov amerických dolárov. Rozhovory sa majú podľa plánov začať v júli, avšak ak sa otázka vydania Miloševiča nepohne, hrozí ich pozastavenie.
Dinkič, ktorý sa dnes zúčastňuje na zasadaní Banky pre medzinárodné vyrovnanie (BIS) vo švajčiarskom Bazileji, zdôraznil, že Juhoslávia potrebuje granty a pôžičky vo výške jednej až 1,5 miliardy dolárov, aby sa zotavila z vojny a desaťročí nedostatočných investícií za Miloševičovho režimu. Oficiálne miera nezamestnanosti dosahuje 27 percent a vláda dúfa, že sa jej podarí tento rok udržať mieru inflácie na 35 percentách.
Dinkič sa však obáva, že juhoslovanská ekonomika môže upadnúť do ďalšieho chaosu, ak sa pomoc zo Západu oneskorí. Podľa jeho názoru by západné vlády nemali byť také prísne v otázke vydania Miloševiča. Dinkič dodal, že Juhoslávia sa ako staronový člen OSN zaviazala spolupracovať s Haagom.
"Najlepšou politikou Západu by bolo zostať ticho a dovoliť domácim politikom, aby si robili svoju prácu. Myslím si, že ľudia už na Miloševiča zabudli," povedal Dinkič a dodal, že všetko je len otázka času. Podľa jeho slov by mohol byť exprezident vydaný do Haagu už toto leto, keď bude väčšina Juhoslovanov na dovolenkách, čo by mohlo znížiť potenciálne riziko protestov.
"Teraz už máme len túto prekážku," povedal na záver Dinkič. "Miloševič je ako upír. Politicky je mŕtvy, no pritom nám stále pije krv tým, že nám znemožňuje dostať potrebnú pomoc."
