MOSKVA, PRAHA. Pomaly, ale systematicky klesá veľká popularita ruského prezidenta Vladimira Putina, ktorá v niektorých obdobiach jeho vlády hraničila so zbožňovaním.
Vyplýva to z ojedinelej analýzy ruskej sociologickej spoločnosti Levada centrum. Tendencia je pre Putina doslova fatálna. Teraz už to bude vraj len horšie.
Stále ešte slušná obľúbenosť, ktorú by mu mohol hociktorý západný prezident závidieť, je daná predovšetkým zotrvačnosťou verejnej mienky, hovoria sociológovia.
Už Rusov nefascinuje
Najzaujímavejšie sú porovnania súčasných odpovedí s odpoveďami respondentov z roku 2000, keď sa neznámy Putin dostal k moci. V roku 2000 i dnes považuje Putina za vzdelaného len vyše 25 percent občanov.
Medzičasom, v roku 2008 ho však za vzdelanca označovalo vyše 50 percent Rusov. Rovnaký problém má ruský prezident s inteligenciou.
V poslednom sociologickom prieskume mu ju prisúdilo len osemnásť percent opýtaných, v roku 2000 o niekoľko percent viac. Zato v roku 2008 si o svojom vodcovi myslelo, že je múdry, 43 percent občanov.
Príťažlivé pre voličov prestávajú byť i Putinove vlastnosti, ako sú sila, neohrozenosť a vôľa.
Skákanie cez priepasti, lietanie prúdovým lietadlom a uspávanie tigrov už robí dojem len na osemnásť percent voličov, čo je ešte o niečo menej než v roku 2000.
Zato v roku 2008 bolo do Putinovho mužného tela zahľadených 40 percent opýtaných. Hlavným zistením je podľa sociológov to, že Putin prestal byť jedinou možnou alternatívou vodcu.
„Obraz silného všemocného vládcu pomaly mizne,“ hovorí Lev Gudkov, šéf centra.
Aby si Putin popularitu aspoň udržal, musel by urobiť žiadanú súdnu reformu, rozprášiť oligarchov a uväzniť svojich skorumpovaných kumpánov.
Namiesto toho práve korupčné aféry bujnejú a niektoré z nich sa priamo dotýkajú Kremľa.
Osem miliárd
Prezident dal napríklad pokyn na rozsiahlu rekonštrukciu administratívneho 14. bloku Kremľa, kde okrem iných sídli Federálna bezpečnostná služba. Bude to stáť osem miliárd rubľov.
Okrem toho prezidentská administratíva pohltí vyše 20-tisíc štvorcových metrov verejných parkov a komunikácií.
V tejto súvislosti ruské médiá pripomínajú poslednú rekonštrukciu Kremľa z polovice 90. rokov.
Vtedy si švajčiarska firma Mabetex, vedená kontroverzným albánskym biznismenom Behgjetom Pacollim, kúpila štátnu zákazku za 450 miliónov dolárov od správcu Kremľa Pavla Borodina.
Tentoraz reč nie je ani tak o korupcii ako o megalománii a strate súdnosti staronového vládcu.
Veľkolepý projekt Putin schválil šesť mesiacov pred tým, než ho zvolili za hlavu štátu.
Autor: Agentúra Epicentrum
