Belehrad/Bratislava 21. augusta (TASR) - Pred nadchádzajúcou návštevou prezidenta SR Rudolfa Schustera v Juhoslávii v dňoch 26. až 27. augusta poskytol veľvyslanec JZR na Slovensku Miroslav Kopečni rozhovor redaktorom TASR.
Ako hodnotíte súčasnú bilaterálnu spoluprácu našich krajín? Aké sú priority jej ďalšieho zintenzívnenia?
Medzi našimi krajinami po stáročia existujú mimoriadne dobré priateľské vzťahy. Blízkosť národov, podobnosť jazykov, slovenská menšina v Juhoslávii a tiež udalosti z novodobej histórie prispievajú k dobrým vzťahom. Pod udalosťami z novodobej histórie myslím predovšetkým veľkú úlohu slovenských aktivistov mimovládnych organizácií počas obdobia, ktoré predchádzalo zosadeniu Slobodana Miloševiča, ako aj existenciu "Bratislavského procesu", ktorý zoskupil najvýznamnejších intelektuálov krajiny, aby spoločným úsilím definovali budúcnosť pre novú, demokratickú Juhosláviu. Bolo to v časoch, keď sa zdalo, že v Juhoslávii nebolo nikdy ťažšie a že je opustená, všetkými zabudnutá. Práve v nadchádzajúcich dňoch, ihneď po návšteve prezidenta Schustera v Juhoslávii, bude historický "Bratislavský proces" slávnostne ukončený, a to tam, kde začal v Bratislave.
Spolupráca medzi Slovenskom a Juhosláviou sa môže použiť ako príklad dobrých vzťahov medzi dvomi krajinami. Slovensko významne zmiernilo vízový režim pre občanov Juhoslávie a Juhoslávia v tomto smere zašla ešte o krok ďalej: už viac ako rok sa od slovenských turistov nevyžadujú víza. Podpísalo sa viacero bilaterálnych dohôd - spomeniem iba dve z nich: v oblasti vedy a kultúry.
Aká je situácia vo vzájomnej ekonomickej spolupráci?
Ekonomická spolupráca sa hýbe správnym smerom, avšak príliš pomaly. Pritom existuje dostatok priestoru. Juhoslávia až teraz nastúpila na cestu privatizácie, pričom rok 2003 má byť rokom privatizácie a rokom vstupu zahraničného kapitálu do našej krajiny. Tu existujú možnosti aj pre Slovensko. Veľké slovenské spoločnosti so skúsenosťami s budovaním ciest, rekonštrukciou železníc, energetického komplexu, všade tam už začala spolupráca. Príkladom je tiež kooperácia železiarní Sartid Smederevo a U.S. Steel Košice. To sú iba časti ekonomického balíka, na ktorom v súčasnosti pracuje veľa odborníkov z jednej aj druhej krajiny. K tomu treba prirátať aj spoluprácu v poľnohospodárstve. Možnosti pre ďalšie podnikanie sú vskutku veľké. Dôvodov, prečo sa ekonomická spolupráca nerozvíja rýchlejšie, je niekoľko. Po prvé, vysoké colné bariéry medzi obomi krajinami častokrát spôsobujú, že tovar nie je konkurencieschopný. Nedefinované vlastnícke vzťahy v Juhoslávii častokrát tiež sťažujú seriózne ekonomické projekty. A nakoniec, ešte stále existuje určitá nedôvera medzi podnikateľmi našich krajín. Na to je liekom iba čas a posilnená spolupráca. A aby som dokončil, prioritou sú dohody o hospodárskej spolupráci a o cestnej doprave. Verím, že o nich sa bude rokovať aj pri príležitosti nadchádzajúcej návštevy prezidenta Schustera v Belehrade.
Súčasný politický vývoj v Juhoslávii sprevádzajú aféry a vzájomné spory. Vyriešia túto krízu blížiace sa srbské prezidentské voľby a pripravovaná transformácia krajiny do nového štátneho útvaru Srbsko a Čierna Hora?
V Juhoslávii a Srbsku je pri moci už jeden a pol roka široká koalícia, ktorú tvorí osemnásť strán a hnutí. Pritom koalícia zdedila krajinu zaťaženú problémami, so zruinovanou ekonomikou, zničenou infraštruktúrou, bez medzinárodných vzťahov, gniavenú izoláciou. Za takých podmienok nie je prekvapujúce, že JZR je konfrontovaná s veľkými problémami, teda aj s konfliktami. Predsa však situácia nie je taká vážna, ako ju častokrát médiá prezentujú. Príkladom toho je skutočnosť, že v rámci vládnucej koalície DOS nie je spor o tom, kto bude spoločným kandidátom na post prezidenta Srbskej republiky, pričom niektoré subjekty koalície sťahujú svojich kandidátov, aby podporili spoločného kandidáta a tým zamedzili rozdrobenie hlasov. Nadchádzajúce voľby srbského prezidenta budú znamenať ďalšie vykročenie smerom k demokratizácii krajiny a mnohé otázky, ktoré sú teraz otvorené, dostanú svoju odpoveď, pričom politické sily v krajine budú menej polarizované. Keď je reč o vzťahoch medzi Čiernou Horou a Srbskom, veci sú jasné. Občania obidvoch republík, ako aj medzinárodné spoločenstvo, sú unavení z delení na území bývalej Juhoslávie. Aj napriek nesúhlasu a pokusom o ponúknutie nejakého iného východiska je úplne evidentné, že terajšia Juhoslávia prežije v existujúch hraniciach, ale pod novým menom Srbsko a Čierna Hora, a tiež so zmenenou ústavou. Definovanie Srbska a Čiernej Hory dá konečnú bodku za delením na Balkáne.
V Juhoslávii žije 60-tisícová slovenská menšina. Aké je jej postavenie v politickom a spoločenskom živote krajiny?
Najväčší počet Slovákov v Juhoslávii žije vo Vojvodine. Predstavujú súčasť početných menšín, ktoré pokojne žijú v Srbsku. Považujem za potrebné uviesť, že percentuálne menšinová populácia v Srbsku je zhruba 23 percent obyvateľstva. Často sa hovorieva, že slovenská menšina predstavuje príklad dobre vyriešených menšinových vzťahov. Aj keď to môže znieť ako fráza, skutočne to tak je. Rád používam túto vetu a k tomu úprimne dodávam, že vojvodinskí Slováci sú najlepšími Juhoslovanmi, pričom sú rovnako tak pevne viazaní k "starej vlasti". Slováci v Juhoslávii nemajú národnostné strany, čo však v žiadnom prípade neznamená, že by boli apolitickí. Naopak. Miestna samospráva v miestach, kde sú Slováci väčšinovým obyvateľstvom, predstavuje príklad politickej a spoločenskej angažovanosti v plnom význame tohto slova. Ivan Melicherčík, Mladen Bosiočič Upozornenie : K rozhovoru vydáva Obrazová redakcia TASR portrét veľvyslanca M. Kopečného.
