VILNIUS.
Vtedy 19-ročný študent sa 14. mája 1972 pred hudobným divadlom v druhom najväčšom litovskom meste polial benzínom a zapálil, aby týmto spôsobom protestoval proti vtedajšiemu sovietskemu režimu. Zomrel po 14 hodinách. V zápisníku zanechal vetu: Za moju smrť môže iba štátne zriadenie.
Predsedníčka litovského parlamentu Irena Degutiene dnes označila jeho čin za najextrémnejší prejav túžby po slobode a súčasne signál nevôle, pobúrenia nad okupantmi a ich prisluhovačmi.
Smrť Kalantu, prvá svojho druhu na území niekdajšieho sovietskeho impéria, vyvolala v Litve, ktorá bola v tom čase súčasťou ZSSR, protesty a nepokoje, ale aj vlnu zatýkania. Súčasne však viedla k zrodu hnutia za ľudské práva, ktorému sa o necelé dve desaťročia neskôr podarilo mierovou cestou dosiahnuť obnovenie suverenity krajiny, pripomenula agentúra DPA.
Kalantaov príklad nasledovalo ešte v tom istom roku údajne 12 ďalších občanov Litvy.
