PARÍŽ, BRATISLAVA. Kampaň robil na skútri a na inauguráciu príde v hybridnom aute na dieselový a elektrický pohon. Socialista Francois Hollande postavil svoju kampaň na hesle Zmena hneď teraz a chce, aby ju bolo vidieť.
Drukovala mu mama
Na rozdiel od svojho predchodcu nechcel byť prezidentom odmalička. Opak hovorila len jeho mama, „moja najväčšia aktivistka“, hovorí pre denník Le Monde Hollande.
Jeho víťazstva sa už nedožila, zomrela pred troma rokmi.
Hollande sa narodil v severofrancúzskom meste Rouen do rodiny strednej triedy. Bližšie mal k matke, katolíčke a presvedčenej ľavičiarke, ktorá robila sociálnu prácu.
Otec, doktor, bol na opačnej strane politického spektra, podporoval krajnú pravicu.
Ako labrador
Hollande, ktorému hovoria Pán Normálny, nie je revolucionár. „Nikdy som si nemyslel, že ulica, sociálne hnutie môže zvrhnúť zavedený poriadok,“ cituje ho New York Times.
Milý, mäkký a umiernený boli prívlastky, ktoré na Hollandovu adresu zaznievali najčastejšie. Sarkozyho predchodca Jacques Chirac vravel, že Hollande je menej známy ako Mitterandov (jediný doterajší francúzsky socialistický prezident) labrador.
V týchto voľbách mu však dal prednosť pred Sarkozym. Známy francúzsky politológ a expert na európske záležitosti Dominique Moisi pre Christian Science Monitor pomenoval Hollandov základný problém: tak verne hral úlohu Pána Normálneho, blízkeho obyčajným ľuďom (odlišného od arogantného prezidenta Sarkozyho) „až uspel a vyzeral takmer banálne“.
Nie je to náhoda
Dnes už Hollande nehovorí skromne. „Nedostal som sa do popredia náhodou alebo posadnutosťou. Stalo sa to preto, že som si sám vybral túto situáciu, a preto, že som si to zaslúžil,“ sebavedome vyhlásil muž, ktorý nikdy nebol ministrom, bol poslancom, starostom i šéfom socialistickej strany.
Jeho dlhoročnej partnerke a matke jeho štyroch detí Ségolene Royalovej sa Sarkozyho pred piatimi rokmi poraziť nepodarilo.
To prinútilo Hollanda priznať si socialistickú porážku a odísť z čela strany po 11 rokoch. Rozpadol sa aj ich vzťah.
Po prestávke, keď nezastával žiadnu významnejšiu funkciu, nastúpi rovno na vrchol – vyššie sa v rámci francúzskej politiky dostať nedá.
S Royalovou vychádza dobre, očakáva sa, že by mohla byť prvou ženou na čele francúzskeho parlamentu.
No po jeho boku bude už stáť iná žena, novinárka Valérie Trierweilerová, s ktorou mal podľa autora jeho životopisu Serga Raffyho vzťah už od roku 2005.
