PRAHA, BRATISLAVA. Bývalá americká ministerka zahraničných vecí Madeleine Albrightová sa v utorok 15. mája dožíva životného jubilea, 75. narodenín.
Prvá žena na poste ministerky zahraničných vecí USA sa narodila 15. mája 1937 v Prahe ako Marie Jana Korbelová.
Je českého pôvodu, jej otec, Josef Korbel (pôvodne Körbel) bol kariérnym diplomatom, ktorý z obavy pred nacistickým prenasledovaním pre židovský pôvod konvertoval na katolícku vieru.
Druhú svetovú vojnu rodina prežila v Anglicku. Po nej sa M. Albrightovej rodičia vrátili do Prahy, ale po roku 1948 emigrovali znova, tentoraz do USA.
Promovala v roku 1959 na Wellesley College z politických vied a získala titul bakalára, potom nasledovali štúdiá medzinárodných vzťahov na Univerzite Johna Hopkinsa a získanie certifikátu Ruského inštitútu na Kolumbijskej univerzite.
V roku 1968 získala titul magistra a v roku 1976 obhájila titul doktora filozofie na katedre verejného a ústavného práva Kolumbijskej univerzity.
V období 1976-1978 pracovala ako hlavná poradkyňa amerického senátora Edmunda Muskieho pre legislatívu.
V rokoch 1978-1981 bola členkou Národnej bezpečnostnej rady a štábu Bieleho domu, kde zodpovedala za zahraničnopolitickú legislatívu.
V medzinárodnej súťaži získala v rokoch 1981-1982 vedecké štipendium Medzinárodného centra Woodrowa Wilsona v Smithsonovej nadácii.
Prvá žena na čele americkej diplomacie
Od roku 1981 do 1990 pracovala ako výskumná pracovníčka Centra pre strategické štúdie (CSIS) v odbore ZSSR a Východnej Európy.
V období rokov 1982-1993 bola profesorkou medzinárodných vzťahov, súčasne aj riaditeľkou programu Ženy v diplomatických službách na Fakulte diplomatických služieb Georgetownskej univerzity vo Washingtone.
V roku 1984 pracovala ako poradkyňa pre zahraničnú politiku vo volebnej kampani Waltera Mondalea a v roku 1988 pre prezidentského kandidáta Michaela Dukakisa, ale aj pre kandidátku na prvú viceprezidentku Geraldine Ferrarovú.
V období 1989-1992 bola prezidentkou Centra pre národnú politiku, neziskovej výskumnej organizácie, ktorá propaguje štúdium a diskusiu o domácich a medzinárodných otázkach.
Madeleine Albrightová bola ako členka prvého kabinetu amerického prezidenta Billa Clintona od 1. februára 1993 veľvyslankyňou USA pri OSN.
Dňa 5. decembra 1996 ju vymenoval 42. prezident USA Bill Clinton do svojej druhej vlády za ministerku zahraničných vecí USA.
Podľa americkej ústavy podliehajú menovania do vysokých štátnych funkcií schvaľovaniu Senátom amerického Kongresu, ktorý 22. januára 1997 jednohlasne potvrdil vymenovanie Madeleine Albrightovej do tejto funkcie.
Bola prvou ženou v dejinách USA na čele zahraničnej politiky, a to do januára 2001.
Jedným z posledných krokov Albrightovej na poste šéfky americkej diplomacie za bývalej vlády prezidenta Billa Clintona bola výzva aliancii, aby uskutočnila summit v metropole ČR, ktorá vstúpila do NATO v roku 1999.
Václav Havel s Madeleine Albrightovou v októbri 2007. FOTO: TASR/AP
Havel ju chcel za českú prezidentku
Bývalá šéfka americkej diplomacie Madeleine Albrightová sa k 1. septembru 2001 stala prvou čestnou profesorkou Inštitútu Williama Davidsona.
Exministerku zahraničných vecí USA Madeleine Albrightovú 23. novembra 2002 privítali v rodnej Prahe, kde jej udelili cenu za dlhé roky služby verejnosti.
Pražská spoločnosť pre medzinárodnú spoluprácu udelila Albrightovej výročné ocenenie za jej medzinárodné zásluhy.
Vtedajší český prezident Václav Havel, blízky priateľ Albrightovej, ju navrhol ako jednu zo svojich možných nástupkýň v českom prezidentskom úrade.
Exministerka túto ponuku odmietla, stále si však udržiavala blízke vzťahy s mnohými českými politikmi, vrátane Havla. Zatiaľ jej ostatnou návštevou rodného mesta bola účasť na poslednej rozlúčke s Václavom Havlom.
Hovorí plynule česky, francúzsky, poľsky a rusky. Bola 23 rokov vydatá za novinára Josepha Medilla Pattersona Albrighta. Je rozvedená a má tri dcéry.
Madeleine Albrightová sa v roku 2005 angažovala v celkom odlišnej oblasti. Ako veľká fanúšička televízneho seriálu Gilmore Girls si zahrala v jednej z jeho epizód.
Experti z televízneho štábu sa však zhodli, že niekdajšia ministerka zvládla svoju úlohu bravúrne s obvyklou eleganciou.
Nedávno odkryla svoj židovský pôvod
Napísala niekoľko kníh, medzi inými: Poľsko, úloha tlače v čase politických zmien; Úloha tlače v čase politických zmien: Československo 1968 a Sovietske diplomatické služby: Profil elity.
Spomienky na svoje detstvo v búrlivých rokoch 1937-1948 zaznamenala v knihe Prague Winter (Pražská zima), ktorá sa v apríli dostala v USA do kníhkupectiev.
Dcéra československého diplomata a pražská rodáčka zažila v prvých 12 rokov života nacistickú okupáciu, bitku o Britániu, víťazstvo spojencov v druhej svetovej vojne, vzostup komunizmu a začiatok studenej vojny.
Vo svojej knihe píše aj o holokauste a svojom židovskom pôvode.
O tom, že jej rodičia sú Židia, nevedela až do svojich 59 rokov, keď smerovala na post šéfky diplomacie vo vláde prezidenta Billa Clintona.
Počas pôsobenia na poste veľvyslankyne USA v OSN začala dostávať listy od ľudí, ktorí poznali jej rodičov počas druhej svetovej vojny. Jej kniha je výsledkom tohto intenzívneho bádania.
