Belehrad 11. júna (TASR) - Jednotky juhoslovanskej armády dokončili v nedeľu po opakovaných oneskoreniach rozmiestňovanie v poslednom úseku bezpečnostnej nárazníkovej zóny oddeľujúcej Kosovo od zvyšku Juhoslávie, čím armáda po dvoch rokoch opäť získala kontrolu nad touto pohraničnou oblasťou.
Ako informoval srbský štátny rozhlas, juhoslovanskí vojaci sa úspešne rozmiestnili na hore Bogičevica neďaleko čiernohorského mesta Plav. Ich návrat do tejto časti zóny predtým opakovane marilo nepriaznivé počasie.
Severoatlantická aliancia vytvorila nárazníkovú zónu okolo Kosova v lete 1999 po skončení leteckých útokov proti Belehradu, aby od Srbska izolovala a chránila tak mierové jednotky KFOR, ako i albánske obyvateľstvo v Kosove. Juhoslovanská armáda mala do zóny vstup zakázaný, na jej území sa mohli pohybovať len ľahko ozbrojení policajti.
Albánski separatisti Oslobodzovacej armády Preševa, Medvedje a Bujanovca (UCPMB) však tento stav využili a zmocnili sa kontroly nad zónou, odkiaľ podnikali útoky proti srbským cieľom na okraji oblasti.
Po páde režimu Slobodana Miloševiča v Belehrade sa NATO rozhodla pozemnú bezpečnostnú zónu pre juhoslovanské sily opäť otvoriť. Jej jednotlivé sektory sa juhoslovanským jednotkám otvárali postupne od polovice marca v súvislosti s bojmi medzi albánskymi rebelmi v susednom Macedónsku.
Posledným úsekom, ktorého obsadením juhoslovanská armáda ukončila rozmiestňovanie v nárazníkovej zóne, bol tzv. sektor B - územie s rozlohou 400 štvorcových kilometrov. Táto oblasť bola od vlaňajšieho novembra takmer pod úplnou kontrolou UCPMB.
Najmä centrálna časť sektora B v údolí Preševo, v ktorej leží niekoľko veľkých dedín, bola pre návrat juhoslovanských vojakov nebezpečná, pretože bola dejiskom najtvrdších bojov a ozbrojených aktivít albánskych rebelov. Územie je zamínované a pri rozmiestňovaní armády JZR občas došlo k útokom UCPMB na juhoslovanské vojenské konvoje.
V Preševskom údolí operovala UCPMB takmer bez obmedzenia od novembra minulého roku, keď sa rebelom odtiaľ podarilo vyhnať políciu. Pri ozbrojených zrážkach zahynulo okolo 50 osôb, medzi nimi boli juhoslovanskí vojaci, srbskí policajti, albánski povstalci i civilisti.
