PCHJONGJANG, BRATISLAVA. Celý život počúvajú o tom, že starostlivý vodca ich ochraňuje pred zlým okolitým svetom. Práve táto uzavretosť a samostatnosť krajiny im umožňuje prosperitu, aká nie je nikde inde.
Aj Severokórejčania však pomaly začínajú chápať, že to nie je celkom pravda.
Prelom nastal v 90. rokoch minulého storočia. Predtým sa nemali ako dostať k iným informáciám, počúvali len vlastné médiá, zahraničné boli blokované. Odvtedy sa situácia mení.
Hladomor a technológie
Prispel k tomu obrovský hladomor v polovici desaťročia, pri ktorom zomreli milióny ľudí. Aj tí najzarytejší zástancovia režimu už nemohli veriť, že to, čo zažívajú, je prosperita.
A svet sa im otvoril aj s technologickým rozvojom.
Do kontaktu so svetom sa teraz dostávajú vďaka čínskym mobilným sieťam, DVD, počítačom alebo USB kľúčom. Vymieňajú si medzi sebou napríklad juhokórejské filmy, ktoré im ukazujú, ako naozaj žijú ich susedia.
„Pozitívne vnímanie okolitého sveta môže spochybniť mnohé tvrdenia severokórejskej propagandy, ktorá zobrazuje režim ako ochrancu krajiny pred nepriateľmi spoza hraníc,“ napísala spoločnosť InterMedia v správe, ktorú vypracovala pre americkú vládu.
Hromadné premietanie
InterMedia viac ako desaťročie spovedala ľudí, ktorým sa podarilo z uzavretej krajiny ujsť. Od vzbury proti režimu majú Severokórejčania zatiaľ ešte ďaleko, no bežní ľudia stále menej dôverujú oficiálnym vyjadreniam.
A dostávajú odvahu. Za sledovanie zahraničných médií hrozia v krajine prísne tresty, niekedy až pracovný tábor, no napriek tomu sa ľudia stretávajú a juhokórejské filmy spolu sledujú, keďže nie každý má doma prehrávač.
Mnohí ľudia začínajú zahraničné médiá sledovať pravidelne, čo predtým vôbec nebolo bežné. Klesá totiž počet ľudí, ktorí by udávali svojich susedov.
Nejde pritom len o bežných ľudí, k zahraničným filmom sa už dostávajú aj elity, no oficiálne o tom nehovoria.
V krajine, kde veľká časť zdrojov smeruje na armádu, kým ľudia hladujú, majú lídri oveľa väčšie možnosti dostať sa k takémuto tovaru.
Nedalo sa utajiť
Prístupnosť médií spoza hraníc zrejme je aj za tým, že režim na svoj aprílový raketový test pozval aj zahraničných novinárov.
Na rozdiel od predošlých prípadov tentoraz aj priznal, že test zlyhal. Zrejme preto, že teraz by to už nedokázal pred svojimi ľuďmi dostatočne zamlčať.
