Agentúrny text sme o 18:00 nahradili autorským článkom SME.
Liečebňa Am Steinhof bola centrom nacistických lekárov vo Viedni. Ľudí tam zabíjali hladom či infekciami.
VIEDEŇ, BRATISLAVA. Boli to deti a dospelí, väčšinou telesne a mentálne postihnutí. Pre lekárov pacienti, ktorým treba pomôcť. Pre nacistov menejcenní ľudia a vhodné objekty na lekárske experimenty.
A tak im nepomáhali, ale ich týrali - hladom, chladom, nedostatočnou starostlivosťou, infekciami, dievčatá a ženy nútenou sterilizáciou. Na konci ich zabili a ešte desaťročia po druhej svetovej vojne používali ich orgány na výskum.
V stredu, 67 rokov po druhej svetovej vojne, ostatky posledných 60 pacientov viedenskej psychiatrickej liečebne Am Steinhof našli svoj pokoj na centrálnom cintoríne v rakúskej metropole.
Posledné obete
Liečebňa Am Steinhof, dnes Nemocnica Otta-Wagnera, sa po roku 1938 stala viedenským centrom nacistickej medicíny. Počas vojny tu usmrtili 7500 pacientov. Len v rokoch 1940 až 1941 ich zomrelo 3500.
Niektorých vyhladovali, iní zomreli na podchladenie alebo nezvládli infekcie, ktorými ich nacisti nakazili, aby mohli skúmať priebeh choroby. Päť rokov existovalo v liečebni aj špeciálne detské oddelenie. Tam nacisti zabili 800 detí.
Ostatky obetí našli len v posledných rokoch ľudia z Dokumentačného archívu rakúskeho odboja. Všetky identifikovali.
Prvých 600 obetí riadne pochovali na viedenskom cintoríne v roku 2002. V stredu pochovali posledných 60 detí a dospelých.
Nad ich hrobom stál prezident Heinz Fischer, prezident izraelskej kultúrnej obce Oskar Deutsch a príbuzní.
„Zločiny národného socializmu boli bezprecedentné. Len presvedčenie, že každý ľudský život je nenahraditeľný a dôstojnosť človeka je nedotknuteľná, môže ochrániť spoločnosť od nových neprávostí,“ povedal prezident Fischer podľa denníka Der Standard.
Prvá obeť
Podobné vyhlásenia stále nie sú v Rakúsku samozrejmosťou. Obyčajní Rakúšania i politici majú dodnes problém vyrovnať sa s nacistickou minulosťou krajiny. Dodnes sa väčšina z nich vníma ako prvá obeť nacistického režimu Adolfa Hitlera.
Až v roku 1991 vtedajší rakúsky kancelár Franz Vranitzky ako prvý v parlamente priznal spoluvinu Rakúska na nacistických zločinoch a spochybnil mýtus o prvej obeti.
