TRIPOLIS, BRATISLAVA. Porevolučná Líbya sa stále nepodobá na štát, kde majú úrady situáciu pod kontrolou, no istý posun tu je.
Kým v predošlých mesiacoch sa dočasná vláda len prizerala, ako ozbrojené skupiny preberajú kontrolu nad letiskami, prístavmi či celými mestami, v utorok zasiahla.
Rozhovor s líbyjským politológom nájdete tu.
Sľúbené peniaze
Asi dvesto ozbrojencov v utorok obsadilo priamo úrad premiéra. Neútočili len samopalmi, ale aj protilietadlovými strelami, ktorým premenili pokojnú demonštráciu na miesto bojov. Po krátkom čase ich už vytlačili líbyjské ozbrojené zložky.
Premiér Abdarrahím al-Kajb v čase útoku v budove nebol, ušli aj zamestnanci. Pri streľbe tak zomrel len jeden strážca budovy, štrnástich ozbrojencov zatkli.
Rôzne ozbrojené skupiny vláde vyčítajú, že aj keď sa zúčastnili na povstaní proti Muammarovi Kaddáfímu, nedostali sľúbené peniaze. Vláda síce začala vyplácať bývalých povstalcov, no neskôr ich pre zneužívanie zastavila.
Za týmto útokom sú povstalci z mesta Kikle južne od Tripolisu. Podobné milície sú prakticky v každom meste. Aj napriek občasným správam o bojoch sa ich ľudia neboja.
„Nič nám nespravia, chcú len peniaze. V Líbyi je teraz množstvo peňazí, mali by im niečo dať,“ cituje Guardian jedného z obyvateľov Tripolisu. Oveľa menej zhovievavá bola dočasná vláda.
Tvrdí, že útočníci sa len tvárili ako povstalci, no v skutočnosti nimi neboli a chceli sa len dostať k peniazom. Vláda tvrdí, že vyplatí milíciám, čo im sľúbila, no nenechá sa vydierať.
Začína sa politika
Prioritou je teraz upokojiť situáciu, 19. júna budú v krajine parlamentné voľby, poslanci potom napíšu novú ústavu.
Počas Kaddáfího vlády boli politické strany zakázané, takže jednotlivé skupiny sa len ťažko orientujú v nových pomeroch. Líbya je navyše rozdelená na množstvo kmeňov, obrovské sú aj regionálne rozdiely.
Najväčšie zásoby ropy sú v okolí Benghází, no tu sa desaťročia sústreďoval odpor proti Kaddáfímu a mesto tak dostávalo menej peňazí. Aj preto tu niekoľkí povstalci v marci vyhlásili autonómiu.
Opačný príklad je zas Syrta. Rodisko diktátora bolo jeho výkladnou skriňou, no boje ho zničili a do obnovy mesta sa nikto nehrnie.
O spravovaní krajiny, jej obnovení a rozdelení zdrojov sa bude hovoriť po voľbách. Zatiaľ sa podobné spory končia skôr bojovými konfliktmi.
Aj tie sú podľa vlády dedičstvom viac ako 40-ročnej Kaddáfího éry, počas ktorej normálna politická diskusia neprebiehala.
