Atmosféra strachu v Líbyi sa už skončila, pre ľudí začína byť stále dôležitejšia líbyjská identita než kmeňová. Preto som optimistický, povedal na aprílovej konferencii GLOBSEC pre SME líbyjský politológ ANAS AL-GOMÁTÍ.
Čo sa deje v týchto dňoch v Líbyi?
"Prvú úlohu, zvrhnúť Kaddáfího, máme úspešne za sebou. Teraz nás ale čaká niečo ťažšie, o menej ako sto dní budeme mať voľby, novú ústavu. Toto je veľmi náročné obdobie, ale myslím, že ľudia sú opatrne optimistickí. Áno, všade sú nejakí ozbrojenci, ale musíme presvedčiť ľudí, ktorí oslobodili krajinu, aby sa teraz vzdali zbraní."
Je to možné?
"Bude to ťažké, ale ak by ste sa pred dvomi rokmi pýtali Líbyjčanov, či je môže zvrhnúť Kaddáfího, asi by povedali, že nie. Teraz sa nám všetko zdá byť možné. Bude to dlhý a náročný proces, ale musíme ho začať. Musia zložiť zbrane, aby sme naštartovali demokratický proces."
V Tunisku boli protesty bez väčších obetí, v Egypte ich boli stovky. Prečo sa v Líbyi hovorí už o tisícoch? V čom je to iné?
"V prvom rade ide o charakter diktátora. Mubarak a bin Alí nemali za sebou úplnú podporu celej armády, kým Kaddáfí ju mal. Jeho vlastná armáda vykonávala zverstvá, pri ktorých zomreli desaťtisíce ľudí. Ani vojaci nemôžu hovoriť, že nie sú za svoje činy zodpovední, že len počúvali rozkazy. A toto všetko musíme ako krajina prekonať, zložiť zbrane a začať budovať novú Líbyu."
Je možné, aby sa bývalí vojaci opäť zapojili do spoločnosti?
"Myslím, že väčšine z nich sa to darí. Nebojovali pre svoje presvedčenie, ani pre svoje sny. No osem tisíc predstaviteľov bývalej vlády a vojakov je u nás vo väzení a to je zlé. Mali by sme sa poučiť, Kaddáfí nie je našim učiteľom a nemali by sme sa k väzňom správať tak, ako to robil on.
Kaddáfí sa k nim politickým väzňom správal tým najnechutnejším spôsobom a my to nemôžeme robiť rovnako. Len teraz sa však u nás skončila diktatúra, ktorá trvala 42 rokov, zmena nepríde hneď. Aj Slovensku trvalo roky, kým sa tu vybudovala demokracia, u nás to môže byť ešte viac."
Mnoho Európanov si myslí, že za Kaddáfího bola Líbya síce nedemokratickou, ale pokojnou krajinou, kde sa dalo bez problémov žiť a teraz sa tam situácia zhoršila. Nie je to tak?
"Som si istý, že v 80. rokoch by väčšina sveta pri pohľade na Rumunsko povedala, že je to pokojná krajina a potom prišla krvavá revolúcia. Ľudia však túžia po slobode a to sa nedá zastaviť. Nejde len o arabské krajiny, ale aj Tibet, či Severná Kórea. Líbya nebola krajinou, kde by si ľudia vychutnávali svoj život.
Je to len mýtus, Západ nevedel, ako sa má správať k blízkovýchodným a severoafrickým režimom. Miestni ľudia však boli úplne zatlačení, nemohli ani len rozmýšľať, nie že ešte hovoriť.
Ak jediné, cez čo pozeráme na Líbyu, je, že bola pokojná, tak naozaj to teraz nie je lepšie. Ale Západ by nám mal pomôcť pri demokratickom procese. Ja aj mladí ľudia u nás si myslíme, že Európa nám má čo ponúknuť. Navyše, čokoľvek sa deje, má veľký efekt na Európu."
Kaddáfí bol pre Európu dôležitý aj preto, že zadržiaval utečencov na ceste na kontinent. Zvládne túto úlohu nová vláda?
"Bude to ťažké, ochrana hraníc je v severnej Afrike teraz väčšou výzvou ako kedykoľvek predtým. Kaddáfí to využíval len ako kartu, s ktorou hral. Bol ochotný kedykoľvek ju odhodiť a pustiť utečencov do Európy. Bol to ten najnespoľahlivejší partner na rokovania.
Na riešenie problému utečencov musíme spolupracovať so severoafrickými aj európskymi krajinami, to je otázka, ktorá zasahuje výrazne viac ako len šesť miliónov Líbyjčanov. Potrebujeme všetku pomoc, ktorú nám môže Európa ponúknuť."
Boj proti Kaddáfímu podporil napríklad aj sudánsky prezident Umar Bašír. Myslíte si, že krajina môže počítať aj s pomocou takýchto diktátorov?
"Nie, osobne si to nemyslím. Hovorím na základe hodnôt, na Bašíra vydal zatykač Medzinárodný trestný súd, rovnako ako na Kaddáfího. Neviem, prečo by sme mali počítať s diktátorom, ktorý vraždil svojich vlastných ľudí."
Nebojíte sa, že súčasný proces v Líbyi môže priniesť nového diktátora?
"Nemyslím si to. Na to, aby vznikla diktatúra, musí byť v krajine atmosféra strachu. A tej sa Líbyjčania už minulý rok zbavili. Už sa neboja svojej vlády, vláda by sa mala báť svojich občanov, nie opačne. A to sa teraz deje, čo je pre Blízky východ niečo úplne nové. Pre vývoj je to veľmi dôležité."
Krajina je veľmi rozdelená na rôzne kmene, je to pre ľudí dôležitejšie ako líbyjská identita?
"V minulosti sme boli len jediným kmeňom, Líbyjčania. A nedávno si ľudia začali na Facebooku hromadne meniť svoju národnosť na líbyjskú, čím dávajú najavo, čo je pre nich dôležitejšie."
Nebojíte sa rozdelenia krajiny?
"Dočasná vláda nevie zatiaľ vládnuť demokraticky a nevedia celkom zastupovať všetky skupiny obyvateľstva. Keď spolu nehovoria, vedie to k federalizmu aj k bláznivým nápadom ako ten, že sa môžeme rozdeliť. Nikto sa nechce deliť, len niektorí ľudia na východe krajiny majú dojem, že ich vláda v Tripolise dostatočne nezastupuje. Ide skôr o politickú diskusiu o budúcom usporiadaní štátu, keďže nás čoskoro čakajú parlamentné voľby."
Niektorí hovoria, že nerastné bohatstvo je v skutočnosti prekliatím krajiny, kde potom nemôže byť bohatstvo. Líbya sa uvádza ako príklad. Súhlasíte?
"Líbya bola príkladom, je veľmi ťažké budovať demokraciu, ak máte ropu. Je to aj dar aj prekliatie. Za arabskou jarou sú aj ekonomické dôvody, mladí si nevedeli nájsť prácu, nemali podmienky na život. Ale toto môžeme napraviť, keďže máme ropu. Ako prvé potrebujeme budovať demokratické mechanizmy, rovnako ako infraštruktúru. Mechanizmy, ktoré budú ochraňovať našu demokratickú budúcnosť, musíte ísť krok za krokom.
Veľké politické projekty sa skončili, máme za sebou 42 rokov experimentu, ktorý nevyšiel. Teraz potrebujeme stabilnú demokraciu a to je najdôležitejšie bez ohľadu na to, či krajina má ropu alebo nie. Máme za sebou revolúciu, mali by sme byť optimistickí.L
Ktoré krajiny sú pre Vás vzorom?
"Turecko je dobrou ukážkou, ale takisto to trvalo 90 rokov. V Líbyi sa to tiež nestane za noc, musíme byť pripravení na dlhú cestu. Toto nemusí byť len arabská jar, prečo nie arabské desaťročie? To, že kamery odídu, neznamená, že sa to skončilo. Každý, kto si myslí, že vie o čom sú arabské povstania, sa mýli. Dnes môže platiť niečo, zajtra zas niečo iné. Musíme sa zamerať na dlhodobý projekt demokracie."
Nemôžu ho narušiť islamisti?
"Neverím, že by sme sa mali báť kohokoľvek, báť by sme sa mali extrémizmu, ale na ten už nie je vhodné prostredie. Ľudia musia mať možnosť vyjadriť svoj názor, ak ho nemajú, prekvitá extrémizmus. Musíme hovoriť s každým, ak budeme niekoho zanedbávať, je to zlé."
Takže ak by prišla al-Káida, mala by s ňou vláda hovoriť?
"Al-Káida vznikla v starom režime. Otázkou nie je, či my máme hovoriť s ňou, ale ako al-Káida hovorí s ľuďmi. Ľudia vyjadrujú svoju túžbu po demokracii a al-Káida stráca popularitu. Al-Káida neverí, že režim môže nastoliť človek, a demokracia pochádza od človeka. Súboj civilizácií, ako ho definoval Huntington, sa definitívne skončil, al-Káida je jeho súčasťou."
Je dôležité, aby Sajfa Isláma Kaddáfího súdili v Líbyi, alebo by ho mali previezť do Haagu?
"Bol by som rád, keby ho odviezli do Haagu, aby sa dalo vyšetriť, ako presne si udržiaval aj s otcom svoju moc. Bolo by jednoduchšie súdiť ho v Líbyi, ale zatiaľ u nás nefunguje právny štát."
Ak by ho súdili v Líbyi, nevyzeralo by to ako odplata?
"Samozrejme. Najmä keď sa priamo z vlády ozývajú hlasy, aby sme ho súdili my, lebo u nás platí trest smrti. Ak už teraz hovoríte o treste smrti, nie je to spravodlivé. Potrebujeme pocit spravodlivosti, aj keď, samozrejme, už teraz je jasné, že Sajf Islám spáchal niekoľko zločinov. A ten pocit spravodlivosti budeme mať až vtedy, keď jeho činy poriadne vyšetríme. To, čo dosiahol, nedosiahol sám, mal okolo seba mnoho členov bývalých elít."
Čo robiť s bývalými lídrami po zmene režimu?
"Poučili sme sa z Iraku, kde vyradenie Husajnovej strany Baas zo života a nástup nových ľudí nič nevyriešili. Musíme ich ale postaviť pred súd."
