François Hollande bude v únii viesť nespokojné krajiny, hovorí analytik Nemeckého inštitútu pre medzinárodnú politiku a bezpečnosť KAI-OLAF LANG.
Ako sa zmení pomer síl v Európskej únii po víťazstve Françoisa Hollanda?
„Tábor tých, ktorí pri stabilizácii eurozóny volali po väčšej flexibilite a orientácii na hospodársky rast, sa posilní. Bude nová diskusia o úlohe Európskej centrálnej banky. Mnoho však ostane pri starom. Reštrikcie v ekonomike, moc trhov, silná pozícia darcov ako Nemecko a tlak nájsť rýchle riešenia nedávajú priestor na veľké zmeny. Skôr pôjde o to, ako bude agenda rastu a práce konkrétne vyzerať, či sa napríklad ujmú eurobondy na projekty.“
Bude sa meniť fiškálna zmluva?
„Nie, skôr bude dodatok, ktorý formálne nebude súčasťou zmluvy, pretože by ratifikácia zmluvy musela začať odznova. Čiže nejaký druh protokolu alebo vyhlásenia. Hollande potrebuje niečo, čo z jeho pohľadu koriguje čisto úspornú politiku.“
Hollande stále hovorí, že Európa potrebuje hospodársky rast. To je niečo nové?
„Nie je, on len opakuje, o čom sa v mnohých krajinách diskutuje. Francúzsko, južanské krajiny, ale aj Poľsko žiadajú viac rastu. Mnohé sociálnodemokratické a ľavicové strany v Európe to požadujú tiež. Nové je, že teraz máme francúzskeho prezidenta, ktorý bol zvolený aj preto, že odmieta tvrdú fiškálnu konsolidáciu. To je faktor, s ktorým musia rátať všetci relevantní politickí aktéri v únii.“
Existujú aj dôležitejší a vplyvnejší ľudia ako francúzski voliči. Volajú sa veritelia a kto chce žiť vo svete dlhov, bez dohody s nimi sa nezaobíde, píše Konštantín Čikovský
Čítajte komentár (piano) >>
Ako sa zmenia nemecko-francúzske vzťahy?
„Krátkodobo nebude Hollande ústretový, keďže ho ešte čakajú parlamentné voľby. Dlhodobo sa však ukáže, že sú to pragmatické vzťahy, rozdiely sa nebudú brať ako konflikt, ale ako príležitosť na kompromis a spoluprácu, keďže obe krajiny majú zodpovednosť za Európu. Napokon, ani vzťahy so Sarkozym neboli idylické. V minulosti často trvalo, než sa nemecký kancelár a francúzsky prezident mentálne zblížili.“
Ako sa zmení postoj Slovenska? Budeme mať teraz bližšie k Francúzom než k Nemcom?
„Stranícky a ekonomicky patrí Robert Fico k prirodzeným partnerom nového francúzskeho prezidenta. Ale sú aj body, kde nemajú rovnaký názor, napríklad Hollande nie je taký nadšený, čo sa týka jadrovej energie. Nemecko bude v najbližších mesiacoch sledovať jednotlivé členské štáty, kde stoja v otázkach fiškálnej disciplíny a rastu. Bude hľadať spojencov, ktorí nenechajú plány Hollanda príliš predražovať. Nemyslím si však, že Robert Fico bude tak jednoznačne za Francúzsko, že by to poškodilo vzťahy s Nemeckom. Napokon, Francúzsko po roku 1989 zanedbávalo krajiny strednej a východnej Európy. Myslím si, že s výnimkou Poľska, ktoré bude vo Francúzsku vidieť dôležitého partnera, budú vlažnejšie vzťahy pokračovať.“
Hollande sľúbil návrat k ilúzii, píše Peter Morvay
Čítajte komentár (piano) >>
Kliknite - obrázok zväčšíte.