Agentúrnu správu sme nahradili článkom z tlačového vydania.
KYJEV, PRAHA. Diplomatickým jazykom sa Ukrajina pokúsila zabrániť medzinárodnej nepríjemnosti a odložila dôležité stretnutie, ktoré sa rozhodla časť Európy bojkotovať.
Summit radšej odkladá, „vzhľadom na nemožnosť viacerých hláv európskych štátov prísť“.
Pôvodne mali prezidenti stredoeurópskych krajín rokovať o budúcnosti regiónu 11. a 12. mája na Jalte.
Minulý týždeň však jeden za druhým účasť demonštratívne odriekali ako reakciu na zaobchádzanie s väznenou expremiérkou Ukrajiny Juliou Tymošenkovou.
Gašparovič chcel prísť
Najprv jednoznačne odmietlo na Ukrajinu pricestovať päť európskych lídrov. Postupne sa pridávali ďalší a poslednou kvapkou pre Kyjev bolo zrejme utorkové odmietnutie účasti čiernohorského prezidenta Filipa Vujanoviča.
Celkovo nakoniec bojkot vyhlásilo 14 prezidentov, pričom niektorí priamo uviedli ako dôvod Tymošenkovú. Ostatní sa vyhovorili na nedostatok času.
Prísť chceli len štyri hlavy štátov, medzi nimi aj slovenský prezident Ivan Gašparovič.
Napríklad prezidentka Litvy Dalia Grybauskaitová podmienila príchod stretnutím s Tymošenkovou, čo jej ukrajinský prezident Viktor Janukovyč sľúbil. Preto Grybauskaitová na Ukrajinu na oklieštenú schôdzku s niektorými ďalšími lídrami predsa len príde, a expremiérku vo väzení navštívi.
Európski lídri po prvý raz od uväznenia expremiérky Tymošenkovej v minulom roku radikálne vyjadrili protest proti politickým procesom na Ukrajine.
Tymošenková na protest proti zlému zaobchádzaniu držala hladovku, ktorú by podľa dcéry mala dnes ukončiť, a jej advokát rozšíril fotografie jej tela posiateho modrinami.
Práve snímky chorej, údajne zbitej Tymošenkovej boli poslednou kvapkou, za ktorou nasledovala ostrá reakcia Európy.
Niektorí európski politici na čele s nemeckou kancelárkou Angelou Merkelovou sa začali vyhrážať nielen bojkotom v poradí už 18. summitu na Jalte, ale i blížiacich sa majstrovstiev Európy vo futbale, ktoré s Poľskom organizuje Ukrajina.
Po stopách Lukašenka
Situáciu, v ktorej sa ocitla Ukrajina, označil politológ Vladimir Gorbač z Inštitútu euroatlantickej spolupráce, za „ľahkú izoláciu“.
Osud v marci parafovanej Dohody o asociovanom členstve Ukrajiny v EÚ podľa nej záleží nielen na tom, ako sa bude vyvíjať kauza Tymošenkovej, ale i na priebehu a výsledkoch jesenných parlamentných volieb.
