V júni bude musieť nová vláda nájsť jedenásť miliárd eur na dva roky. Mnohí analytici očakávajú, že po voľbách bude chcieť prehodnotiť šetriaci program.
ATÉNY, BRATISLAVA. Pre budúcnosť eurozóny to boli možno dôležitejšie voľby ako nedeľné hlasovanie o novom francúzskom prezidentovi. Gréci volili parlament po prvýkrát od začiatku krízy v roku 2009.
A možno naposledy, čo majú euro. Ak väčšinu v parlamente získali menšie strany (od komunistov, cez extrémnu ľavicu po krajných nacionalistov), ktoré odmietajú úsporné opatrenia „diktované“ Západom, krajine hrozí bankrot a odchod z eurozóny.
Práve preto trhy hlasovanie v Grécku sledovali pozornejšie ako prezidentské voľby vo Francúzsku. „Divoká karta je Grécko,“ povedala pre Reuters Sassan Ghahramaniová, newyorská poradkyňa pre hedgové fondy. „V pondelok by sme mohli vidieť tlak na euro,“ dodala.
Test príde skoro
Bankrotom a odchodom z eurozóny strašili do posledných chvíľ pred voľbami aj dve hlavné politické strany – ľavicový PASOK a pravicová Nová demokracia. Práve koalícia týchto strán (ak získali väčšinu), by mohla krajinu udržať v eurozóne.
Test pre novú vládu pritom príde čoskoro. Grécko v júni bude musieť schváliť ďalší balíček opatrení. Celkovo v hodnote jedenásť miliárd eur na dva roky.
Za pár týždňov majú do Atén prísť predstavitelia Európskej únie, Medzinárodného menového fondu a Európskej centrálnej banky, ktorí majú vymyslieť nové úsporné opatrenia.
Obe hlavné strany pritom pred voľbami sľubovali skôr nižšie dane ako ďalšie úspory. Hoci viac ako 70 percent Grékov chce zostať v eurozóne, úsporné opatrenia v podobe, v akej sa dohodli, veľká väčšina odmieta.
Aj preto sa očakáva, že nová vláda bude chcieť vyrokovať zjemnenie úsporných opatrení. V Grécku tiež mnohí napäto sledovali hlasovanie o novom francúzskom prezidentovi.
Práve socialista Hollande by ako prezident Francúzska mohol byť náchylnejší na zmiernenie podmienok pomoci.
S tým však nesúhlasí novinár pravicového denníka Kathimerini Panagis Galiatsatos. „Nemyslím si, že Nemecko bude nejako revidovať úsporný program, ku ktorému muselo pristúpiť Grécko,“ povedal. Podmienky pomoci by potom mohli chcieť meniť aj Portugalsko či Írsko.
Grécke voľby sú zradná križovatka, píše Peter Schutz
Čítajte komentár (piano) >>
Nestabilná koalícia
Ak aj nakoniec získajú väčšinu proúsporné strany - teda pravicová Nová demokracia a ľavicový PASOK - vytvoriť stabilnú kolíciu nebude ľahké.
Strany, ktoré striedavo riadili Grécko nepretržite od pádu vojenského režimu v roku 1974, sú totiž zarytí nepriatelia. Až vyvrcholenie krízy vlani na jeseň ich prinútilo ísť do spoločnej vlády.
„Bola to však vláda socialistov, Nová demokracia tam mala iba dvoch ministrov,“ povedala SME fanúšička pravičiarov na ich mítingu v Aténach. Ukázala tak, že sami voliči majú problém priznať nevyhnutnosť spolupráce.
Aj Antonis Samaras – predseda strany Nová demokracia a možný budúci premiér – na mítingu tvrdo kritizoval socialistov.
Nestabilná pravoľavá koalícia však bude pre Grécko ten lepší prípad. Ten horší – ak nebudú mať dostatok hlasov – by zrejme znamenal opakovanie volieb. „Ak nebude jasná vláda, čo iné môžeme robiť,“ pýtal sa Samaras podľa Wall Street Journal.
