Sedemdesiat percent Grékov chce zostať v eurozóne. Hlavné strany, ktoré jediné podporujú opatrenia, ktorými sa môžu vyhnúť bankrotu, však budú mať problém zostaviť vládu, hovorí grécky novinár z pravicového denníka Kathimerini PANAGIS GALIATSATOS.
O čom hlavne budú zajtrajšie voľby?
Hlavná otázka je, či Gréci prijmú alebo neprijmú podmienky európskej pomoci.
Kde stoja jednotlivé strany?
Dve hlavné strany, Nová demokracia a PASOK, za ne hlasovali v gréckom parlamente. Tieto úsporné podmienky podporili, aby mohli dostať pôžičky, aby nezbankrotovala krajina. Takmer všetky ostatné strany sú proti. Výnimkami sú len dve malé liberálne strany, nemyslím si však, že sa obe dostanú do parlamentu, možno jedna. Demokratická ľavica nie je jasne proti, no hovorí, že musíme vyjednať niektoré podmienky pomoci. Ostatné strany sú jasne proti.
Čiže otázka je teraz, či strany, ktoré podporujú pomoc, budú mať dostatok hlasov?
Áno, môžu mať väčšinu, keď získajú spolu viac ako 37 percent podpory. Náš systém dáva víťazovi volieb 50 extra poslancov v parlamente. Zvyšok sa rozdelí.
Dokážu to? Obe hlavné strany totiž vo voľbách zrejme získajú historicky najmenej hlasov.
Je to zvláštne. V Grécku sme do roku 2009 mali najstabilnejší politický systém v Európe, pri moci sa striedali dve hlavné politické strany. Najmenej hlasov, ktoré získal PASOK od roku 1981 bolo 38 percent. Nová demokracia mala historicky najmenej v roku 2009, keď získala 33 percent. Z 5,5 milióna ich voličov v minulých voľbách od nich teraz môže odísť 2,5 milióna, čo je ohromný počet. V nedeľu som mal rozhovor s poradcom premiéra, ktorý mi povedal, že je v tom istá historická irónia. V momente, keď sa dve naše hlavné politické strany správajú najrozumnejšie v celej ich histórii, ich voliči potrestajú najnižšou podporou.
Prečo sa toľko Grékov otočilo proti týmto stranám?
Jednou z vecí je, že tu máme bankrot, krajina zbankrotovala.
Čo tým myslíte, Grécko predsa nezbankrotovalo?
Vnútorne je to pre mnohých ľudí ten istý pocit. Bez práce je milión ľudí. Sedemsto alebo osemsto tisíc z nich prišlo o prácu v posledných dvoch rokoch. Dôchodky a mzdy vo verejnom sektore sa znížili o tridsať percent. Väčšina ľudí preto cíti, že Grécko už zbankrotovalo. Väčšina z nich si navyše myslí, najmä tí, ktorých sa kríza dotkla výrazne, že nič horšie sa im už nemôže stať. Čo nie je pravda. Druhou predstavou je, že toto všetko sa stalo, lebo cudzinci nám diktujú podmienky. Je to veľmi iracionálne verejná debata, ktorá tu posledné dva roky prebieha.
Asi 70 percent Grékov chce zostať v eurozóne, no na druhej strane oveľa menej ich podporuje strany, ktoré sú za úspornými opatreniami, ktoré ako jediné im to môžu zaručiť. Nie je v tom protichodnosť?
Je to protichodnosť. Ale racionalita nie je to, čo prevláda vo verejnej debate.
Ani PASOK či Nová demokracia, nehovoria o ďalších škrtoch, ale naopak o znižovaní daní. Môže splniť tieto sľuby?
Nebudú to môcť splniť. Nová Demokracia napríklad sľubuje, že opäť zvýši penzie a zníži dane. Budúci mesiac pritom bude musieť vláda nájsť úspory za 11 miliárd eur na ďalšie dva roky. To, o čom hovoria, je veľmi vzdialené realite. Keď obe strany vytvoria koalíciu, v tom lepšom prípade, budú musieť v prvom rade splniť podmienky pôžičky.
Čo sa stane, ak nezískajú väčšinu strany? Dá sa čakať bankrot?
Počas krízy sme už boli tri či štyri krát blízko k bankrotu. V máji 2011, keď naša eurokomisárka Marie Demanaki pripustila možnosť odchodu s eurozóny, a pridali sa k tomu ďalšie podobné šumy, ľudia spanikárili a vybrali z bankomatov 1,5 miliardy eur. Centrálna banka to však zvládla, keď neustále zásobovala bankomaty hotovosťou, aby to nevyzeralo, že došli peniaze. Druhý krát sme boli blízko bankrotu v novembri 2011, kedy premiér Papandreou prišiel s referendom. Vtedy ľudia vytiahli šesť miliárd eur. Guvernér národnej banky mi pred mesiacom povedal, že Grécko prišlo dvakrát tak blízko k bankrotu, že je teraz presvedčený, že k nemu nedôjde.
Mohli by sa tieto strany spojiť aj s niektorou stranou, ktorá je proti podmienkam medzinárodného spoločenstva?
Ak nebude dostatok hlasov, bude veľký tlak, napríklad na Demokratickú ľavicu, ktorá nie je tak silne proti. Strana sa môže rozdeliť.
Ide o päťpercentnú stranu, čo ak ani s ňou nebudú mať dostatok?
Papadémos potom zostane ako premiér ďalší mesiac. Bude to už iba udržiavacia vláda, nebude môcť robiť žiadne rozhodnutia, pretože sa nebude môcť oprieť o hlasy v parlamente. Voľby sa potom zopakujú, pravdepodobne 17. júna. Jediné, čo môžeme jasne vylúčiť, že by vládu vytvorili strany, ktorú sú proti úsporným opatreniam, keďže sú medzi nimi napríklad komunisti, aj krajná pravica. Grécko teraz podniká veľa reforiem, ktoré zlepšujú krajinu, napríklad v úniku daní či pracovnom práve. Ale ak výsledky volieb dajú väčšiu silu stranám, ktoré chcú odísť z Európskej únie, tento proces sa zastaví.
Nie je to pre prijatie potrebných opatrení neskoro?
Je to neskoro pre čokoľvek, no nemáte inú možnosť. Ale keď aj príde k opakovaniu volieb, aký to má zmysel? Výsledky môžu byť také isté. Ja však dúfam, že strany, ktoré podporujú podmienky, aby sme dostali pôžičky, dosiahnu viac ako 50 percent mandátov, čo by bol dobrý scenár. Všetko ostatné bude nočnou morou.
