Z Mexika od nášho spolupracovníka Štefana Hudeca
Budovy v Mexiko City sa pred pár dňami znovu roztriasli. Vystrašení ľudia vybiehali na ulicu, no väčšie škody nenastali. A už o pár minút fungovalo mesto po starom. Zemetrasenie s magnitúdom 5,7 nebolo prisilné.
V ten istý deň sa zem triasla ešte dvakrát. To nie je v krajine nezvyčajné, Mexiko totiž leží v seizmologicky najaktívnejšej časti sveta. V posledných mesiacoch však bolo silných otrasov neobyčajne veľa.
Otrasy aj sopka
Nie všetky zemetrasenia sú podobne bezvýznamné. To z konca marca malo silu dokonca 7,4, čo je najviac za posledné tri desaťročia a rádovo viac než otrasy spred niekoľkých dní.
V meste sa strhla panika, rozhučali sa sirény a záchranné autá, vypadla telefónna sieť a internet zaplavili zúfalé reakcie rodičov strachujúcich sa o deti.
Škody nakoniec neboli vysoké. Zrútil sa jeden most, pokrivili koľajnice metra a statici nechali evakuovať pár domov. Mnohé domácnosti však museli upratovať popadané knihy, porozbíjaný riad či elektroniku.
Odvtedy sa otrasy stali témou, o ktorej sa hovorí nielen na uliciach, v reštauráciách či v rodinnom kruhu, ale samozrejme aj na sociálnych sieťach.
Ľudia sa pýtajú, či je to náhoda, alebo sa chystá niečo veľké. K obávam napokon prispel aj fakt, že sa k životu opäť prebudila sopka Popocatépetl.
Niektorí preto žartujú, že je to predzvesť konca sveta, ktorý má podľa kalendára indiánskeho kmeňa Mayov prísť práve tento rok.
Príroda je aktívna
Vedci krajinu upokojujú. Tvrdia, že silné otrasy spolu nesúvisia a ich epicentrá boli v odlišných častiach krajiny.
„Posledný častý výskyt zemetrasení neznamená nič špeciálne, príroda sa nám len pripomína, že je aktívna,“ hovorí pre SME Luis Quintanar z Národného seizmologického ústavu.
Zdôrazňuje, že Mexiko leží v zóne častých zemetrasení a intenzívnej sopečnej činnosti, ktorá sa nazýva Ohnivý kruh. Stretávajú sa tu štyri tektonické dosky – Pacifická, Severoamerická, Karibská a Kokosová.
Mimoriadne zraniteľná je vyše 20-miliónová metropola krajiny, ktorá z veľkej časti leží na vyschnutom jazere, čo otrasy ešte zosilňuje.
V roku 1985 na to mesto doplatilo, keď ho skoro ráno zasiahlo zemetrasenie s magnitúdom 8,1.
Zrútili sa stovky budov, nemocnice, školy, mnoho historických stavieb v strede mesta i v populárnych štvrtiach Roma a Condesa.
Oficiálne štatistiky hovoria, že zomrelo 10-tisíc ľudí, skutočné čísla však môžu byť niekoľkonásobne vyššie.
Systém pre bohatých
Mexiko sa odvtedy snaží na podobný zásah prírody pripraviť. Vybudoval sa výstražný systém, sprísnili stavebné normy, vypracovali evakuačné plány.
„V krajine, ako je naša, sa musí stať tragédia, aby sme si uvedomili nebezpečenstvo a investovali do výskumu a prevencie,“ hodnotí Quintanar.
Najnovšou technologickou novinkou je napríklad bezplatná mobilná aplikácia, ktorá majiteľov varuje, ak sa zem začne triasť silou väčšou ako šesť a pol magnitúda. Pred pár týždňami ju predstavil primátor Mexico City Marcel Ebrard.
Aj keď je telefón v tichom režime, začne po zaznamenaní otrasov zvoniť a vibrovať. Ľudia tak získajú dôležité sekundy, aby mohli vybehnúť na ulicu alebo sa aspoň vzdialiť od okien, dverí a nábytku.
Iróniou je, že aplikácia zatiaľ funguje len pre telefóny Blackberry, ktoré si milióny Mexičanov nemôžu dovoliť.
Pritom práve tí najchudobnejší žijú v starých alebo v nekvalitne postavených domoch a sú medzi prvými obeťami zemetrasení.
Autor: Mexico City