Mladí si v Grécku nevedia nájsť prácu ani ako čašníci, hovorí vysokoškoláčka, ktorá chce odísť do Londýna.
Z Atén od nášho redaktora Tomáša Vasilka
Panayiotis sedí o tretej popoludní pod stromom na jednom z aténskych námestí. Nikam sa neponáhľa.
Tridsaťdvaročný muž je vyštudovaný architekt. Do roku 2009 bolo s jeho kariérou všetko v poriadku. Spoločnosť, v ktorej pracoval, mala dostatok zákaziek.
Prišla však ekonomická kríza. Stavebníctvo a architektov zasiahla ako prvých. „Jesť či piť musíte, no nové budovy môžu počkať,“ vraví.
Chvíľu pracoval na voľnej nohe, no za posledný rok si už nemôže nájsť väčšiu zákazku. „Ak sa mi nič nepodarí nájsť do leta, v septembri pôjdem do zahraničia,“ hovorí a potiahne si z cigarety.
Fakty
Emigrácia
76 percent mladých Grékov považuje za riešenie krízy emigraciu,
53 percent o emigrácii vážne uvažuje,
17 percent už podniklo kroky na odchod z krajiny.
Utiecť, utiecť, utiecť
Panayiotis je jedným z mnohých mladých Grékov, ktorí majú problém nájsť si prácu. Nezamestnaných je asi polovica jeho spolužiakov z univerzity.
Ak je niekde inzerát na zákazku pre architektov, prihlásia sa stovky ľudí, dodáva. Nezamestnanosť mladých v Grécku je okolo 50 percent. Spolu so Španielskom sú na tom najhoršie v Európskej únii.
Preto berie emigráciu ako poslednú, no reálnu možnosť. Dvaja jeho kamaráti už odišli. Architekt do Ríma, dokumentarista do Bruselu. „Aj keď je mi jasné, že ani v zahraničí to mladí nemajú ľahké, “ dodáva.
Spoločnosť Focus Bari nedávno spravila prieskum medzi mladými ľuďmi od 18 do 24 rokov o tom, ako veľmi ich zasiahla kríza.
„Sú veľmi sklamaní až cynickí. Každý spomína slovo utiecť, utiecť, utiecť,“ hovorí Katarina Golemiová, ktorá prieskum pripravovala.
Podľa výsledkov až 76 percent - najviac z ponúkaných možností, ako riešenie krízy pripustilo emigráciu.
„Viac ako polovica ľudí o emigrácii vážne uvažuje, sedemnásť percent dokonca priznalo, že v tomto smere už urobili isté kroky,“ dodáva Golemiová.
Grékov najviac láka Anglicko, Nemecko, New York, ale záujem stúpa aj o susedné a donedávna chudobnejšie Turecko.
Odchádza inteligencia
Mladých ľudí do 24 rokov pritom kríza zasiahla menej než tridsiatnikov, ako je Panaiyotis. V mladšom veku im ešte finančne pomáhajú rodičia. No aj študenti už rozmýšľajú, že po škole odídu preč.
Rovnako ako Panagiota, ktorá stážuje vo Focus Bari. Dvadsaťjedenročná študentka ekonómie skončí školu na budúci rok, no už teraz uvažuje o tom, že pôjde študovať do Londýna.
„Dnes si v Grécku mladý človek nenájde prácu ani ako čašník,“ hovorí. Spoločnosti podľa nej mladých nenajímajú, a keď už, ponúkajú im 500-eurový plat.
Najhoršia vlna
V Bruseli pracuje aj dcéra sociologičky Laury Maratouovej. Tá porovnáva súčasnú vlnu emigrácie s tými minulými.
„Je to najväčšia vlna odchodu za posledných 50 rokov. Gréci odchádzali aj v 60. rokoch, no vtedy to boli najmä chudobní, menej vzdelaní ľudia z vidieka. Teraz odchádza mladá inteligencia,“ hovorí.
Ak bude odchod mozgov pokračovať aj naďalej, bude to mať pre Grécko negatívny dosah.
Katerina Golemiová, ktorá sama študovala a pracovala v zahraničí, no vrátila sa naspäť, vidí v zlej situácii aj nádej na zmenu.
„Mladí sa musia naučiť byť flexibilnejší a prispôsobiť sa,“ hovorí.
Autor: Z Atén od nášho redaktora Tomáša Vasilka
