ČERNOBYĽ, BRATISLAVA. „Nikto nevie, koľko svinstva je pod rozpadávajúcim sa sarkofágom,“ rozpráva Nataša Olejničenko.
A to Černobyľ a jeho havarovaný štvrtý blok pozná ako málokto. Keď vybuchol, žila v priľahlom atómovom mestečku Pripjať, odkiaľ musela odísť. Dnes v zakázanej zóne pracuje.
Nataša je jednou z tých, ktorí pracujú v 30-kilometrovej oblasti okolo ukrajinskej jadrovej elektrárne. Tá pred 26 rokmi vystrašila svet, zamorila časť Európy a stála tisícky životov. Mnohí nesú následky dodnes.
„Jednoducho, niekedy mi z krvi zmizne železo a ani si to nevšimnem. Nemyslím si, že je to preto, že tu pracujem. To je pre ten výbuch,“ rozpráva Nataša.
Dedičstvo z roku 1986
Fakty
Nový sarkofág
Má byť hotový v roku 2015. Náklady sa pohybujú okolo miliardy eur, prispeli Európska únia, Spojené štáty, Japonsko a ďalšie krajiny. Celkové škody katastrofy z 26. apríla 1986 sa odhadujú na vyše 130 miliárd eur.
Zničené zdravie je však len jedným z dedičstiev nevydareného experimentu, po ktorom sa do vzduchu dostali tony rádioaktívnych častíc. Ďalšie tisícky ton zostali uväznené pod improvizovaným betónovým sarkofágom, ktorému sa práve končí záruka.
A vypršania lehoty sa nebojí len vláda v Kyjeve, ktorá dáva na údržbu odstavenej atómovej elektrárne desať percent zo svojho rozpočtu.
Aj s medzinárodnou finančnou pomocou začali Ukrajinci začali presne na 26. výročie katastrofy oficiálne stavať nový sarkofág.
Gigantická „čiapka“ z ocele za miliardu eur sa bude stavať tri roky, prípravy však bežia dlhšie.
Starý sarkofág sa považuje za nespoľahlivý už od konca minulého storočia, jeho náhrada by mala ochrániť Ukrajinu a jej susedov pred nebezpečnou radiáciou najmenej sto rokov.
Oceľový kryt nad štvrtým blokom bude vážiť takmer 30-tisíc ton, vysoký bude 109 a široký 257 metrov. Pohodlne by sa doň zmestila aj americká Socha slobody.
Operácia Černobyľ
Nebezpečné svinstvo, ako tomu hovorí Nataša, však pod ním zostane na neurčito. Experti dodnes nevedia, čo presne v bloku číslo štyri ostalo a ako čo najbezpečnejšie roztavený reaktor a zvyšky paliva odstrániť.
Keď bude nový sarkofág hotový, mala by sa začať druhá fáza prác - likvidácia nukleárneho odpadu. S myšlienkou, že by mal byť ďalšie desaťročia znovu len zakrytý, sa nechcú experti zmieriť.
Kým sa im to však podarí, bude do Černobyľa dochádzať okolo tritisíc zamestnancov, ktorí tu pracujú na tom, aby už druhýkrát nevydesili svet.
„Nemôžeme elektráreň len tak vypnúť a odísť,“ rozpráva stavebná inžinierka Irina Obuvčenko. Nielen pre ňu predstavuje práca v Černobyli večnú pohotovosť.
