BRUSEL. Ministri vnútra a spravodlivosti členských krajín Európskej únie sa vo štvrtok zídu na rokovaní v Bruseli a súčasťou ich programu bude aj téma reformy schengenského priestoru.
O nej chceli členské štáty pôvodne rokovať až po druhom kole francúzskych prezidentských volieb naplánovanom na 6. mája.
Jej predčasné nastolenie je výsledkom snáh Francúzov aj Nemcov, ktorých ministri sa v apríli obrátili na dánske predsedníctvo Únie s oficiálnym návrhom o zjednodušenie uzatvárania hraníc na základe rozhodnutia samotných vlád.
V súčasnosti musí krátkodobé zatvorenie hraníc v jednotlivých krajinách schváliť Európska komisia alebo iný poverený orgán v únie.
Zóna voľného pohybu ľudí a tovaru vznikla v roku 1995 na základe dohody lídrov piatich zakladajúcich krajín, ktorí ju podpísali v roku 1985 v luxemburskom meste Schengen.
Jej súčasťou je dnes 26 krajín a viac ako 400 miliónov obyvateľov.
Okrem Bulharska a Rumunska nie je spomedzi krajín Únie jej členom ani Cyprus, výnimku požívajú Británia a Írsko.
Rompuy avizuje rozšírenie
Podľa europrezidenta Bulharsko aj Rumunsko prijali potrebné opatrenia.
SOFIA. Stály predseda Európskej rady Herman Van Rompuy počas návštevy Bulharska označil september za termín, keď by malo prísť k dosiahnutiu dohody o vstupe Sofie do schengenského priestoru.
Rompuy vyjadril "silné" presvedčenie, že v septembri sa podarí nájsť konsenzus, ktorého výsledkom bude spoločné prijatie Bulharska a Rumunska do zóny voľného pohybu osôb.
Podľa prezidenta Európskej únie obe krajiny prijali potrebné opatrenia, ktoré zvyšujú ich dôveryhodnosť.
Podľa pôvodných plánov mali byť obaja najmladší členovia Únie súčasťou zóny voľného pohybu osôb a tovaru už v roku 2011, narazili však na odpor Fínska, Francúzska, Holandska a Nemecka poukazujúcich na ich nedostatky v boji proti korupcii a organizovanému zločinu.
Na svojich výhradách na marcovom summite Únie trvalo už len Holandsko, vláda premiéra Marka Rutteho však v uplynulých dňoch padla.
