
Vladimír Mečiar prvý s vnukom Vladimírom Mečiarom III. V Elektre v Trenčianskych Tepliciach 29. augusta 2001. FOTO – TASR
Napriek tomu, že slovenčina je košatým jazykom, zásoba priezvisk nie je nekonečná. Tak, ako sú vo svete davy Smithov, Hausmannov či Johanssonov, aj u nás niektoré priezviská zľudoveli. V Čechách sú tisíce Novákov, na Slovensku rady Polákov. Málokto by ťažko hľadal menovca. Je na to zriadený aj inštitút – v Banskej Bystrici vám zistia mená a adresy kohokoľvek po zaplatení stokorunového poplatku.
Nie je však meno ako meno a najmä priezvisko ako priezvisko. S niektorým známejším sa nežije jednoducho. Na vlastnej koži to pocítil zamestnanec ministerstva obrany, podplukovník Vladimír Mečiar. Keď začiatkom roka vydal knihu s názvom Otázky o NATO, Občianska konzervatívna strana nečakala s pobúreným vyhlásením. Okamžite žiadala ministra rezortu Stanka o vysvetlenie, prečo sa z peňazí daňových poplatníkov platí propaganda šéfa HZDS. Došlo však k nepríjemnému nedorozumeniu. Podplukovník Mečiar nemá so „zakladateľom vlasti“ nič spoločné, znela reakcia rezortu obrany. OKS sa obom pánom ospravedlnila a zostala zahanbená. Precedens však bol na svete.
Mečiar má menovcov rád
Podľa Zlatých stránok žije na Slovensku dvadsaťdva menovcov bývalého premiéra. Väčšina z nich má utajené telefónne číslo. Určite vedia prečo a aj dnes by si spomenuli na dátum, kedy dali žiadosť na telekomunikácie. Vladimír Mečiar zo Žiliny: „Mám kvôli menu toľko telefonátov, že by to mohlo už aj stačiť. O podobnú publicitu nestojím,“ povedal nám po vytočení jeho telefónnej stanice. Zhovorčivejší bol Mečiar z Prievidze: „Na hornej Nitre je Mečiar bežné priezvisko, starý otec bol napríklad z deviatich bratov.“
Dodnes tam žijú až štyria muži smenom Vladimír Mečiar. A aj oslovený mal s menom negatívnu skúsenosť. „Našťastie, len jedinú, ale zato zásadnú. Na Žilinskej univerzite mi dal profesor pri skúške pocítiť nevhodnosť mena. Tým, že ma, a naozaj bez objektívnych príčin, pozval na skúšku trikrát. Takže – meno môže byť niekedy na výhodou, inokedy na príťaž. Naozaj záleží na politickej situácii.“
Mečiar z Prievidze uviedol aj kuriozitu. Pred parlamentnými voľbami 1998 sa doma na mítingu stretol jeho otec – takisto Vladimír Mečiar – s „otcom vlasti“ toho istého mena i priezviska. Potriasli si pravicou. „Vtedajší premiér bol menovcom príjemne zaskočený a sympaticky príjemný.“ To, či ich rodina potom menovca zo silnej strany volila, už Prievidžania odmietli prezradiť.
Prezidentov zástupy, Dzurindu s Ficom nedostatok
Zdalo by sa, že menovci bývalého prezidenta Michala Kováča to nemajú také zložité. Na Slovensku ich sú stovky. Aj tu sa ale nájde zaujímavý prípad. Jednému z Michalov Kováčov potvrdil 31. júla 2001 Najvyšší súd rozsudok okresného súdu a poslal ho do väzenia za úverový podvod. Toho sa mimochodom dopustil v čase, keď Slovenskom hýbali osudy dvoch iných, známejších Michalov Kováčov. V roku 1995 jedného Michala, syna, vtedy kvôli druhému Michalovi, prezidentovi, zavliekla SIS do Rakúska. V prípade Kováča a jeho úverového podvodu však nebola udelená žiadna amnestia. Trest si odpyká za päť rokov.
Naopak, jedinými Dzurindovcami sú na Slovensku podľa dostupných zdrojov dvaja – otec a brat Mikuláša Dzurindu. Ostatní majú zrejme utajené adresy a telefónne čísla. A ani Robert Fico sa nemusí na frekventovanosť mena sťažovať. Na Slovensku je okrem predsedu Smeru s takým menom už len jeden.
Slotovia, Malíkovia, Bugárovia
Ľudia s menom Slota, Malíková, Bugár, sú rovnako ako lídri národniarov zhovorčiví. Ján Slota z Kysuckého Nového Mesta: „Na menovcovi mi neprekáža v zásade nič. Asi preto, že vidím v Žiline výsledky jeho práce. Ani by som s ním nič nemenil. S výnimkou bankového konta!“ Meno mu pomohlo len raz, keď policajná hliadka na maďaroch obdivovala jeho vodičský preukaz. „A bez ďalších otázok ma pustili späť, na sever.“ (Smiech.) Kysučan Slota si ale nenechal ujsť možnosť odkázať niečo svojmu slávnejšiemu proťajšku: „Nech zorganizuje stretnutie Jánov Slotov. Ja prídem určite!“
Anna Malíková z bratislavskej Rače bola spočiatku s predsedníčkou SNS Annou Malíkovou spokojná. „Pozdávala sa mi.“ Dnes je to iné. „Nespomínam si, kedy presne prišiel zlom. Moja menovkyňa je úbohá.“ Priznala aj, že má problémy s obscénnymi telefonátmi. „Ale nehovorím, že musia súvisieť s menom.“
Na Bélu Bugára hovorili všetci Bugárovia len dobré veci. Všetci totiž pochádzajú z južného Slovenska. „A odkážte mu, že zase budeme vo vláde,“ nechal sa počuť Bugár z Rimavskej Soboty.
A tí ďalší
Ivan Gašparovič z Budmeríc: „Najviac posmeškov počúvam, odkedy Ivan vystúpil z HZDS. Stále mu drukujem, ale len kvôli menu. Neverím, že získa toľko percent, čo ukazujú posledné prieskumy.“ Ján Čarnogurský z Popradu: „To najhoršie mám už za sebou. Postupný odchod ministra spravodlivosti z najvyšších sfér nesledujem, politika ma nezaujíma. Spomínam si ale, že začiatkom deväťdesiatych rokov som mal starosti. Na cestách si ma ľudia doberali, či nie som náhodou bratom premiéra.“
Zaujímavý je aj hustý výskyt Františkov Mikloškov v obci Polomka, okres Brezno. Žijú tu šiesti. Jeden z nich: „KDH nesledujem, ale voliť nebudem Maďarov a Cigánov. Inak je mi to jedno.“ Na východe má niekoľko menovcov hlavný vyjednávač Slovenska s EÚ Ján Figeľ. Figeľ z Parchovian, okres Trebišov: „Pracujem ako vodič nákladného auta v miestnom družstve. Keby bol Figeľ novým premiérom? Ja s ním nič nemám, len rovnaké meno, takže čo z toho budem mať? Publicitu? Dajte pokoj!“ A položil.
Pozitívna reakcia? Ján Filc
To, či je niekto na Slovensku hrdý na svojho menovca politika, je ťažko zistiteľné. Iné to je, keď vytočíte telefónne číslo Jána Filca z okresu Dolný Kubín, z Rakova. Pozitívna reakcia je na svete. „Náš hokejový kormidelník. Ani mu nezávidím. Len možno skutočnosť, že videl kus sveta. Vediem spokojný život. A vlastne, na menovcovi ma teší najviac to, že existuje ešte ďalší Filc. Meno by som nikdy nemenil.“
MARCEL VLNA