Nudnú kampaň spestrilo zaľúbené video aj kolonizácia Marsu.
PARÍŽ, BRATISLAVA. Nebyť kandidátov, ktorí sľubujú Francúzsku revolúciu a môžu zamiešať karty v programe budúceho francúzskeho prezidenta, kampaň by bola nudná. O najmocnejšiu funkciu vo Francúzsku sa v nedeľu uchádza desať kandidátov, z toho tri ženy.
Do druhého kola majú vstupenku prakticky istú súčasný pravicový prezident Nicolas Sarkozy a jeho socialistický vyzývateľ François Hollande. Polovicu hlasov si však rozdelia ich konkurenti, o ktorých podporu v druhom kole budú musieť bojovať.
Ak niekto bude voliť s radosťou, tak voliči krajného ľavičiara Jeana-Luca Mélenchona.
Návrat komunistov
Temperamentný a charizmatický rečník sľubuje radikálne riešenia v kríze, a nie sú to rozpočtové škrty.
Chce skonfiškovať príjmy jednotlivcov nad 360-tisíc eur ročne, zvýšiť minimálnu mzdu z 1200 na 1700 eur či vystúpiť z NATO. Včera k tomu pridal znárodnenie ropnej spoločnosti Total.
Známy americký ekonóm Mark Weisbrot pre Guardian napísal, že tí, čo chcú „zachovať francúzsku životnú úroveň a spôsob života“ by mali hlasovať za Mélenchona. Namiesto škrtov podľa neho presadzuje úvery pre Francúzsko od Európskej centrálnej banky s výhodnými 1-percentnými úrokmi ako pre banky.
Kliknite pre zväčšenie
Mítingy, kde Mélenchon vyzýval na občianske povstanie, pritiahli desiatky tisíc ľudí. Mávali na nich červenými zástavami a spievali Internacionálu.
Medzi mladými, najmä medzi tými, ktorí by inak nevolili, sa stal ikonou. Jeho podpora za niekoľko mesiacov narástla z piatich percent na trojnásobok.
O tretie miesto súperí s krajne pravicovou Marine Le Penovou, ktorej radikálne riešenia imigrácie či vzťahov s Európskou úniou inšpirovali Sarkozyho.
Parodické video piesne s refrénom „Zmocni sa ma, Jean-Luc“, kde svetlovlasá tínedžerka tapetuje izbu obrázkami šesťdesiatnika Mélenchona a bozkáva sa len s mužmi s jeho maskou, je zrejme najvtipnejším momentom kampane. Videlo ho vyše milióna ľudí.
Kampaň nie je o ľuďoch
Mladí voliť nechcú alebo chcú dať hlas extrémistom, hovorí politológ prestížnej parížskej školy Sciences Po MADANI CHEUFRA.
Je tohtoročná kampaň niečím výnimočná?
„Patrí k tým, ktoré vyvolávajú rozčarovanie. Ľudia v prieskumoch hovoria, že sa kampaň nezaoberá ich životom, naopak, je plná polemík a dohadov medzi kandidátmi. Mala by sa pritom týkať ekonomickej a sociálnej krízy. Voliči čakajú na riešenia, ktoré by zlepšili ich životy. Preto tá nálada protestu a odporu. Tým sa vysvetľuje, prečo má Jean-Luc Mélenchon, kandidát krajnej ľavice, a Marine Le Penová, kandidátka krajnej pravice, takú podporu.“
Čo rozhodne vo voľbách?
„V prvom kole to bude schopnosť kandidátov presvedčiť voličov, že ich dokážu ochrániť pred ekonomickou krízou a jej dosahmi. V druhom kole pôjde o schopnosť kandidátov pritiahnuť tých voličov, ktorí bežne nepatria medzi ich voličstvo.“
Čo bude najťažšou úlohou budúceho prezidenta?
„Najväčšou výzvou pre politické elity bude dokázať ochrániť ľudí pred vplyvmi krízy. Napríklad pred nezamestnanosťou. A to v kontexte všeobecnej nedôvery v nich samých.“
Frustrovaní sú hlavne mladí Francúzi, veľa z nich nechce voliť vôbec. Prečo?
„Francúzi majú volebné právo od osemnástich, ale väčšinou začínajú hlasovať až po tom, ako sa usadia - či už v pracovnom, alebo v rodinnom zmysle. Súčasná averzia mladých pramení z ich neistoty ohľadom budúcnosti a z intenzívnej nedôvery k politickým osobnostiam.“
Mladí, ktorí sa chystajú voliť, sa prikláňajú ku krajnej pravici alebo k ľavici.
„Mladí chcú vyjadriť pesimizmus a svoje potreby sociálnej ochrany. Krajná pravica aj ľavica sú ampliónom ich obáv. Títo kandidáti hovoria, že nie sú zodpovední za krízu, pretože nikdy neboli pri moci.“
Leona Šlajchrtová, MF Dnes
