Je to jeden z najsilnejších francúzskych príbehov počas druhej svetovej vojny. V júni 1943 sa na predmestí Lyonu v Caluire zišli ôsmi lídri protinacistického odboja na čele s legendárnym Jeanom Moulinom, keď do budovy vniklo gestapo a zatklo ich.
Raymonda Aubraca (31. 7. 1914 - 10. 4. 2011), ktorý bol posledným pamätníkom tej noci, na rozdiel od Moulina neumučili na smrť, ale odsúdili na popravu.
Jeho tehotná manželka Lucie sa však odmietla vzdať. Presvedčila dozorcov, aby jej dovolili sa s Raymondom pred popravou zosobášiť (hoci v skutočnosti už boli manželia).
Keď po obrade prevážali väzňov, Lucie v šiestom mesiaci tehotenstva viedla útok na kolónu, pri ktorom oslobodili Aubraca a ostatných. O ich príbehu natočili vo Francúzsku už dva filmy.
Raymond Samuel (Aubrac bol jeho pseudonym z vojny) sa narodil židovským rodičom, ktorí zomreli v Osvienčime. Keď v roku 1940 Nemci porazili Francúzov, rýchlo sa stal jedným z lídrov hnutia odporu na juhu krajiny.
„Nikdy som sa nepridal k hnutiu odporu, lebo na začiatku sa nebolo k čomu pridať. Začalo sa to kupovaním škatúľ s kriedou a písaním na múry," povedal tento rok v rozhovore pre britskú BBC.
Disidenti celý čas žili s tým, že kedykoľvek ich môžu zatknúť a odhaliť ich identitu. Aubraca zadržali už v marci 1943, vtedy však jeho nelegálne aktivity neodhalili. „Keď v osudnú júnovú noc vniklo gestapo do domu, boli sme šokovaní, no nie prekvapení," spomínal pre BBC.
Po vojne ako inžinier pomáhal s obnovou krajiny. Jeho ľavicové názory blízke komunistom ho spriatelili s budúcim lídrom komunistického Vietnamu Ho Či Minom. Ten sa dokonca stal krstným otcom jeho druhej dcéry. Aj preto v 70. rokoch pomáhal Američanom vyjednať ukončenie vojny vo Vietname.
Na konci života sa musel brániť obvineniam, že práve on bol v osudnú noc tým, kto zradil. Ku koncu života to tvrdil miestny šéf gestapa Klaus Barbie aj kniha jedného novinára. Zvolaný panel historikov nenašiel dôkaz, že by to tak bolo, aj keď nie všetky tvrdenia Aubraca sedeli.
