Švajčiarsko obmedzí imigráciu z postkomunistických krajín. Proti rozhodnutiu sa postavili Európska únia aj Visegrádska štvorka.
BRUSEL, BRATISLAVA. Krajiny druhej kategórie. Podľa Bruselu už v Európskej únii neexistujú, Švajčiari to vidia inak.
Od 1. mája obmedzia na dvetisíc počet povolení na pobyt pre osem postkomunistických krajín, medzi nimi aj pre Slovensko.
Neopodstatnené rozhodnutie
- Budú platiť od 1. mája, povolenie na pobyt Švajčiari vydajú maximálne 2000 občanom ročne.
- Týkajú sa ôsmich krajín únie (Slovensko, Česko, Maďarsko, Poľsko, Litva, Lotyšsko, Estónsko a Slovinsko).
- Budú platiť minimálne rok, vláda lehotu môže predĺžiť, no maximálne do roku 2014.
Na rozhodnutie švajčiarskej vlády únia reagovala nahnevane.
Catherine Ashtonová, šéfka diplomacie únie, povedala, že je to „porušenie dohody o slobodnom pohybe“ so Švajčiarskom.
Rozhodnutie podľa nej nie je opodstatnené ekonomicky, situáciou na pracovnom trhu ani počtom imigrantov z únie.
Visegrádska štvorka sa neplánovane stretla v Bruseli v sídle NATO a vydala spoločné stanovisko, v ktorom rozhodnutie odsúdila.
„Toto rozhodnutie spochybňuje tradičný obraz o Švajčiarsku ako o otvorenej a priateľskej krajine,“ napísali šéfovia diplomacií Slovenska, Česka, Maďarska a Poľska.
Prisťahovalci z krajín V 4 vo Švajčiarsku podľa nich predstavujú len desať percent z celkového počtu a viaceré jednotlivé krajiny ani zďaleka kvóty nenapĺňajú.
Zvyšujú tlak na mzdy
„Je neprípustné deliť členské krajiny únie do dvoch či viacerých kategórií,“ povedal pre SME minister Miroslav Lajčák.
V Bruseli povedal, že k opatreniu Švajčiari pristúpili bez varovania a nie je založené na konkrétnych číslach.
K stanovisku sa pripojil aj český šéf diplomacie Karel Schwarzenberg, ktorý má švajčiarske občianstvo.
Švajčiari sa bránia, že počet imigrantov z týchto krajín (V 4, Litva, Lotyšsko, Estónsko a Slovinsko) sa zvýšil od zrušenia kvót v roku 2010 skoro trojnásobne.
Podľa dohody s úniou majú právo dočasne sa vrátiť ku kvótam, ak sa počet imigrantov zvýši o viac než desať percent oproti priemeru predošlých troch rokov.
Imigranti z chudobnejších krajín východnej Európy sa podľa hovorkyne švajčiarskeho ministerstva spravodlivosti a polície častejšie zamestnávajú načierno, „čo prirodzene zvyšuje tlak na mzdy“.
Agnès Schenkerová to povedala pre noviny International Herald Tribune.
„Doteraz bola spoločnosť dosť otvorená a nezamestnanosť bola dosť nízka. Federálna vláda sa chcela uistiť, že to tak zostane,“ dodala.
Opatrenie bude platiť minimálne rok a môžu ho podľa švajčiarskeho portálu swissinfo predĺžiť, no maximálne do roku 2014.
Referendum o únii
Švajčiarske médiá to vidia ako snahu vlády dodržať sľuby, no mnohým z nich sa zdá len symbolická.
„Žiadny dom nezlacnie, žiadny rad dochádzajúcich sa neskráti. Toto rozhodnutie má ukázať, že vláda niečo robí, aj keď to nemá nijaký význam,“ napísali noviny Basler Zeitung.
Vo Švajčiarsku, kde je nezamestnanosť napriek kríze len asi trojpercentná, zhruba každý piaty obyvateľ pochádza z inej krajiny.
Najsilnejšia v parlamente je protiimigračná Švajčiarska ľudová strana, ktorá voľby vyhrala s prísľubom zorganizovať referendum o „zastavení masovej imigrácie“ – aj z Európskej únie.
