Agentúrnu správu sme o 19:39 nahradili autorským textom.
DILLÍ, BRATISLAVA. Milióny občanov hladujú, no vláda si môže dovoliť míňať veľké peniaze na vývoj a testy rakiet. Neplatí to len v Severnej Kórei, ktorej test minulý týždeň nevyšiel, ale v najľudnatejšej demokracii sveta.
India v stredu úspešne vyskúšala raketu Agni V, ktorá má dolet 5000 kilometrov a teoreticky by mohla zasiahnuť aj východ Slovenska.
Ako reálnejšie ciele sa spomínajú čínske metropoly Peking a Šanghaj. Raketa môže niesť jadrovú hlavicu, pričom India jadrové zbrane má.
Peking sa Indie nebojí
Dillí neustále opakuje, že jeho vojenský program slúži len na obranné účely a zdôrazňuje svoju taktiku, že nebude útočiť ako prvá.
V minulosti takto obhajoval jadrovú zbraň, ktorá mala odstrašiť Pakistan, teraz môže byť potenciálnym nepriateľom susedná veľmoc Čína.
Krajiny síce proti sebe nebojovali od roku 1962, no stále majú sporné hranice na severe Indie. Obavami z Pekingu Indovia obhajovali aj podzemné jadrové testy v roku 1998.
Čína má navyše v Tibete rozmiestnené rakety stredného doletu, ktoré by mohli zasiahnuť Dillí.
Čína na testy reagovala opatrne. Zdôraznila, že dva najľudnatejšie štáty sveta nie sú „rivalmi, ale partnermi“. Štátna televízia CCTV uviedla, že „raketa v skutočnosti nepredstavuje pre Čínu nebezpečenstvo“.
Spochybňuje jej presnosť a tvrdí, že 50tonový kolos by mali čínske obranné systémy bez väčších problémov zostreliť.
Stranícky denník Global Times zas Indii odporučil, aby „nepreceňovala svoje sily“. Aj keď v najbližšom období to na vojnu medzi ázijskými superveľmocami nevyzerá, analytici hovoria o dlhodobých rizikách.
Obe krajiny v posledných rokoch sa vo veľkom vyzbrojujú, z Indie sa stal dokonca najväčší dovozca zbraní, Čína je na druhom mieste.
Svoju prítomnosť v regióne navyše stupňujú Američania, Čína by sa tým mohla cítiť ohrozená.
„Z čínskej perspektívy toto dianie vyzerá ako snaha uzemniť Čínu,“ povedal podľa New York Times Graeme Herd zo Ženevského centra pre bezpečnostnú politiku.
Peking by to podľa neho mohlo viesť k tomu, že zvýši vyzbrojovanie a upevní vzťahy s Pakistanom, úhlavným nepriateľom Indie. Viac by sa mohol zapojiť aj do diania v Afganistane.
Zbytočné preteky
India sa týmto testom posunula vo vojenskom vývoji o krok dopredu, no vojensky za Čínou stále výrazne zaostáva.
Podľa premiéra Manmohana Singa ide o ďalší míľnik, no s jeho nadšením nesúhlasia všetci, nepáči sa im najmä cena – výskum Agni V stál približne 366 miliónov eur.
„Je to zvrátené. Zapájame sa do zbytočných pretekov v zbrojení namiesto toho, aby sme riešili problémy našich chudobných ľudí,“ cituje New York Times Prafula Bidwaia, aktivistu z Koalície pre jadrové odzbrojenie a mier.
Tvrdí, že čínsky jadrový program nie je zameraný na Indiu, no opačne to už neplatí.
Po teste má nebezpečné strely šesť krajín sveta
Medzikontinentálne balistické rakety malo doteraz oficiálne iba päť krajín na svete. Všetko sú to veľmoci, čo sedia v Bezpečnostnej rade OSN.
DILLÍ, BRATISLAVA. Testom rakety vstúpila India „do elitného klubu“. Výrok, ktorý včera po odštartovaní rakety Agni V povedal indický minister obrany A. K. Antony, nebol prehnaný.
Medzikontinentálne balistické strely má oficiálne v arzenále iba päť krajín: Spojené štáty, Rusko, Veľká Británia, Francúzsko a Čína. Presne týchto päť krajín je aj stálymi členmi Bezpečnostnej rady OSN. Včera sa pridala India.
Nad päťtisíc kilometrov
Neoficiálne má vo výzbroji podobnú strelu aj Izrael. Severná Kórea nedávno oznámila, že chce začať päťročný výskum, ktorý by mohol viesť k strele s podobným doletom. Mohli by ňou zasiahnuť americkú pevninu.
Medzikontinentálne balistické rakety majú dolet viac ako päťtisíc kilometrov. Dovoľujú tak krajinám, čo ich majú v arzenále, zasiahnuť cieľ aj na veľké vzdialenosti.
Majú nosiče na ponorkách
Všetkých päť krajín Bezpečnostnej rady OSN má navyše nosiče na ponorkách ktorými môžu zasiahnuť prakticky kdekoľvek. Presnosť takýchto rakiet môže byť niekoľko sto metrov. Uspôsobené sú najmä na nosenie jadrových zbraní. Podľa Federácie amerických vedcov sa cieľ nedá zmeniť po odpálení rakety, takisto sa strela nedá zničiť ani zrušiť let.
Rakety s takýmto doletom vyvíjali už nacisti, prvé úspešné testy však vykonali až Američania a Sovieti v 50. rokoch. V najnovšej dohode Nový START sa Amerika a Rusko dohodli, že znížia počet rozmiestnených medzikontinentálnych striel. Tie nerozmiestnené si budú kontrolovať.
(vas)
