Drsné príbehy so záhadnou zápletkou si tam ani netreba vymýšľať. Dejú sa v reálnom živote a všetky spája jedna nemilá vec. Chýba im pointa, ku ktorej by sa napriek politickej objednávke dopracoval kladný hrdina.
Ak nie v skutočnosti, tak aspoň na papieri by sa možno Ukrajinci dozvedeli, či bol exprezident Kučma zapletený do vraždy novinára Gongadzeho, alebo ako to bolo s otravou jeho nástupcu Viktora Juščenka.
Tomu tesne pred prezidentskými voľbami v roku 2004 dioxín zohyzdil tvár. Experti na rakúskej klinike hovorili, že išlo o unikátnu otravu extrémne koncentrovaným jedom. Juščenko, hrdina farebnej revolúcie a budúci prezident, z toho vinil Kučmov režim. Špekulovalo sa o práci ruských tajných agentov.
Odvtedy ubehlo osem rokov a ukrajinský prokurátor zvažuje, že prípad uzavrie pre nedostatok dôkazov. Zápletka je však komplikovanejšia. Sám Juščenko, dnes veľmi nepopulárny politik, nespolupracuje. Nechce odovzdať vzorky svojej krvi.
Čo ak je to tak, ako na Juščenka kričal jeden z jeho kritikov: „Len jedol veľa suši a pil veľa alkoholu.“ Aj krstný otec Juščenkových detí David Žvania tvrdil, že išlo o otravu jedlom.
Na to, aby sme túto verziu vylúčili, si však Ukrajina musí počkať na svojho Mikaela Blomkvista a Lisbeth Salanderovú.
Dvoch vyšetrovateľov s fantáziou.
