Agentúrne spravodajstvo sme nahradili autorským článkom denníka SME.
Príbuzní obetí poľských dôstojníkov, ktorých Sovieti zavraždili pred 72 rokmi, žiadajú obnoviť vyšetrovanie. Proti verdiktu sa chcú odvolať.
ŠTRASBURG, PRAHA. Poprava poľských dôstojníkov v Katyni v roku 1940 bola vojnovým zločinom, ktorý nemôže byť zatajený. V pondelok to uznal Európsky súd pre ľudské práva.
Rusi sa odvolať nechcú
Aj keď tento verdikt Moskvu príliš nepotešil, nasledujúce rozhodnutie Štrasburgu ju naopak upokojilo.
Európsky súd nehľadal žiadne nové fakty, svedectvá či dôkazy v prípade, ktoré by mohli byť dôvodom na obnovu vyšetrovania. Ruské ministerstvo spravodlivosti s potešením hneď reagovalo, odvolávať sa pochopiteľne nebude.
Andrej Fiodorov, predstaviteľ Kremľa v Štrasburgu, s uspokojením vyhlásil: „Hlavné rozhodnutie bolo vynesené v prospech Ruska.“
Poliaci sa naopak chcú odvolávať. Svoj cieľ, aby vyšetrovanie ruských orgánov v rokoch 1990 až 2004 bolo vyhlásené za neobjektívne a muselo byť obnovené, na súde v Štrasburgu v pondelok nedosiahli.
Poliaci urputne požadujú obnovu vyšetrovania sedemdesiatdva rokov starého prípadu. Lenže Rusi by na všetko už radšej zabudli.
Prestali okolnosti masovej popravy skúmať v roku 2004 a na „katynské šanóny“ nalepili označenie „prísne tajné“.
Vraj nie je koho trestať
Argumentom ruskej hlavnej vojenskej prokuratúry bolo, že už nie je koho stíhať ani trestať, lebo všetci aktéri popravy zomreli. Lenže poľskí príbuzní obetí tvrdili, že Rusi nič poriadne nepreskúmali a že výsledky pátrania nezverejnili.
Navyše sa vraj ani Poliakom slušne neospravedlnili a Kremeľ dodnes drží výsledky pátrania v tajnosti.
Preto nie je stále možné rehabilitovať všetkých zastrelených. Štrasburg sa však touto žalobou odmietol zaoberať.
Riešil výhradne to, či bolo porušené právo na život a zákaz mučenia. A došiel k jednoznačnému záveru: bolo.
V roku 1940 popravili v priebehu dvoch mesiacov v Katyni príslušníci sovietskeho NKVD asi 22tisíc poľských dôstojníkov.
Až v roku 2011 ruský prezident Dmitrij Medvedev ako prvý ruský štátnik otvorene priznal, že zodpovednosť za hrozný čin padá na hlavy vedúcich sovietskych predstaviteľov.
Pokusy zatieniť vinu Rusov inými verziami, napríklad tou, podľa ktorej Poliakov zavraždili Nemci, označil za neprípustné.
