Agentúrne spravodajstvo sme o 16:03 nahradili autorským článkom denníka SME.
Svedkovia teroristického útoku Andersa Breivika v noci nespali a prokurátori boli napätí. Ich obžaloba rozplakala príbuzných obetí.
Z Osla od našej redaktorky Kristíny Kúdelovej
OSLO. Štátna prokurátorka Inga Bejer Engh cítila úľavu, keď v pondelok ráno prichádzala k budove súdu v Oslo.
Zhromaždeným novinárom hovorila: „Tešila som sa, že tento proces konečne začne a že z nás bude môcť opadnúť stres.“
Spolu s prokurátorom Sveinom Holdenom sa chystali vypočúvať Andersa Breivika, s nádejou, že sa im podarí objasniť, ako "rozmýšľa, čo si myslí o svojom útoku a aká je jeho duša.“
Najskôr však prečítali mnohostranovú obžalobu z teroristického útoku, pri ktorom za jeden deň zhynulo 77 ľudí. Len to trvalo skoro hodinu.
Je to zvláštne
Proces s Breivikom je mimoriadne sledovaný, pred súdom už od siedmej ráno stáli novinári, mnohí zo zahraničných redakcií.
K bezpečnostným zábranám ktosi priviazal červené ruže, inak sa tu však Nóri príliš nezhromažďovali. Opatrne sa pristavili tí, čo prechádzali okolo alebo stáli na zastávke električky.
„Zverejnené Breivikove fotky boli veľavravné, ale teraz chcem vidieť, aká bude reč jeho tela,“ hovorila mladá Lisa Haugen.
Prenos zo súdu si pustila cez telefón a už po pár minútach počula prvé Breivikove slová: „Priznávam svoj čin, ale nie svoju vinu. Musel som to urobiť.“
Lisa váhala: „Je to zvláštne, vyzerá byť veľmi krotký. Nečakala som ani taký hlas, ani takú pokojnú intonáciu. Neviem, či by som odhadla, že tento človek vie tak strašne ublížiť.“
V prvý deň súdu za Breivika hovorili nazbierané materiály z 22. júla, keď nastavil bombu v centre Osla a potom strieľal na mladých ľudí na Ostrove Utoya.
Prokurátor Svein Holden podrobne opísal miesta, kde všetky menované obete zahynuli. To boli pasáže, ktoré prítomná verejnosť znášala najťažšie. Už len pri samotnom zozname obetí príbuzní v sále plakali.
Prokurátori pripravili aj videá a zvukové nahrávky. Súd teda videl výbuch v Osle a počul záznam z telefonátov ľudí, ktorí pred útokom Breivika hľadali pomoc.
Nórska televízia však neodvysielala dvanásťminútový propagandistický film o „Templárskych rytieroch“, ktoré Breivik zhotovil, pretože jeho obsah bol prisilný.
Miesto toho len ukazovala detailný záber na jeho tvár – to bola zas chvíľa, keď sa, zrejme od dojatia, rozplakal on.
Chcú byť pripravení
Pomerne veľký priestor venoval prokurátor opisu Breivikovho života, štúdia, zamestnaní aj podozrivých aktivít za posledné tri roky.
Ponúkol ukážky aj z rozsiahleho manifestu, ktorý Breivik nazval 2038: Európska deklarácia nezávislosti. V ňom píše o „problémoch Európy“ a navrhovaných riešeniach. Ako to najúčinnejšie v ňom uviedol vojnu proti marxizmu a multikulturalizmu.
Proces bude trvať desať týždňov. V pondelok sa naň prišli pozrieť aj tí, čo útoky obžalovaného prežili. Keď sa začiatkom mája bude hovoriť o 69 obetiach z ostrova Utoya, prídu svedčiť.
„Skoro vôbec som v noci nespal,“ opisoval denníku Dagbladet svoje rozpoloženie Bear Ihler. Na súd chce prísť pripravený: „Čítal som pre istotu jeho manifest, aby som nezostal zaskočený alebo šokovaný.“
Touto tragédiou dnes Nórsko žije. Napriek tomu, sú aj takí, čo si správy zapnú len občas.
Napríklad Therese, ktorá bola v pondelok ráno na ceste do školy, povedala: „Nepoznám osobne nikoho, kto 22. júla prišiel o niekoho zo svojich blízkych. Aj tak mám pocit, že by som Breivika od zúrivosti rozdrapila, keby som ho uvidela.“
Breivik: Nie som vinný
Nórsky vrah stojí za svojim činom. Na súde sa usmieval aj plakal.
Anders Breivik počkal, kým mu odopnú putá a hneď prítomným na súde zahajloval. (Breivik sa po zložení pút dotkol hrude a dvihol pravú ruku so zaťatou päsťou, čo sám označil za krajne pravicový pozdrav Rádu templárskych rytierov)
Sudcov a štátnych zástupcov ešte na začiatku procesu upozornil, že „neuznáva nórske právo“ a po prečítaní obžaloby z vraždy 77 ľudí povedal: „Priznávam čin, ale nie vinu. Musel som to urobiť.“
Drobnú provokáciu prejavil, aj keď mal potvrdiť svoju totožnosť. Odsúhlasil meno a vek, ale pri pracovom statuse „nezamestnaný“ zaprotestoval: „Nie, to nie je pravda. Pracujem ako dopisovateľ z väzenia.“
Keď prokurátor podrobne opisoval jeho plány na útok, Breivik pokojne sedel a robil si poznámky. Keď ukazoval zbraň a uniformu, usmieval sa.
Naopak, pri projekcii jeho dvanásťminútového propagandistického filmu sa mu nepodarilo zdržať slzy. Obsah filmu však zatiaľ poznajú len tí, čo sa dostali do súdnej miestnosti.
Nórska televízia ho pre šokujúci obsah neodvysielala.
Počas prvého dňa si Anders Breivik oprašoval oblek a odchádzal z neho na pohľad spokojný a v dobrej nálade.
Prvé komentáre sa rozchádzajú v tom, či bol sebavedomejší, alebo naopak neistejší ako pri prvých vypočúvaniach. Väčšina novinárov musela zo súdnej sály po úvodných slovách odísť. Zdalo sa, že Breivika to sklamalo.
Kristína Kúdelová
