Len málokto považuje smrť za pozitívny posun v kariére.
V mnohých prípadoch však nemusí byť príčinou dlhotrvajúceho plaču – aj po odchode z tohto sveta sa dá celkom solídne ryžovať.
Dokazujú to niektoré hviezdy šoubiznisu, ktoré vďaka fungovaniu medzinárodných autorských práv zarábajú slušné sumy aj po svojej smrti.
Prvú priečku v rebríčku zostavenom americkým magazínom Forbes obsadil nehynúci rock‘n‘rollový kráľ Elvis Presley, ktorý za minulý rok zarobil 35 miliónov dolárov (vyše 1,7 miliardy korún).
Zle si nevedie ani ďalšia hudobná legenda John Lennon. Tretie miesto mu zabezpečilo vydanie megaúspešnej Antológie Beatles a albumu „1“, ktoré Lennonovým príbuzným zaistilo slušné živobytie.
A v zozname sa objavuje aj krásavec James Dean, ktorý sa dožil iba dvadsiatich štyroch rokov.
Recept – zomrieť v produktívnom veku
Britské The Times k tomu ironicky poznamenávajú, že najlepší recept na dobré „posmrtné zárobky“ je zomrieť v produktívnom veku.
Musíte však po sebe nutne zanechať schopného manažéra, ktorý vás urobí slávnym a vašu slávu dokáže predať.
Samozrejme, splnený musí byť základný, najdôležitejší predpoklad – už počas života musíte byť hviezdou prvej veľkosti.
Aj v tomto smere ponúka The Times návod.
Ak spĺňate niekoľko základných podmienok – máte talent, nekonvenčný výzor, ste tak trochu egomaniak, idete vždy tvrdo za cieľom – nemal by to byť taký veľký problém.
Len čo však svoje miesto na nebi popularity získate, čakajú vás krušné časy.
Budete sa musieť fotografovať nahý, urážať kráľov a prezidentov alebo aspoň nadväzovať homosexuálne vzťahy.
Budete neustále balansovať medzi dvomi extrémami ukončenia života – samovraždou, prípadne predávkovaním sa alebo vyšumením do prázdna a ničoty.
Váš najdôležitejší „pracovný prostriedok“, ktorým je okrem talentu najmä vaša popularita, je totiž až príliš nestálym spoločníkom.
No a ten sa môže od vás kedykoľvek odvrátiť a vrhnúť sa do náručia vášho najväčšieho konkurenta.
Tomu sa potom hovorí smola.
John Lennon – vzor s manipuláciou slávy
Ako v každom odbore ľudskej činnosti aj vo sfére šoubiznisu existujú isté metódy, ktorými sa dá nestály pomocník zvaný popularita u seba na istú dobu podržať.
Za priekopníka sa považuje John Lennon, ktorý už v 60. rokoch patril k najprogresívnejším búrlivákom. V roku 1969 spoločne s Yoko Ono zorganizoval svoju prvú tlačovú konferenciu Bed-In – teda „v posteli“.
Krátko predtým vyšla ich spoločná platňa Two Virgins, ktorej hlavným umeleckým počinom (okrem niekoľkých minút kvílenia), sa stala obálka. Obidvaja protagonisti sú na nej vyfotografovaní nahí.
Hneď po svojej svadbe postupoval Lennon úplne účelovo. „Vedeli sme, že nech prídeme kdekoľvek, bude to na druhý deň v novinách,“ povedal Lennon. „Rozhodli sme sa teda využiť túto publicitu k reklamnej kampani za mier.“
Toto gesto dodnes zostáva v mnohom neprekonané – svojím významom i grotesknosťou. V tej dobe najdôležitejšia osobnosť rocku sa zmenila na klauna, ktorý prijímal dôležité návštevy v pyžame, ak nie priamo zabalený do vreca, a vyzýval ľudí k mieru. Obchodné rokovania viedol s vankúšom pod hlavou a kreslil erotické obrázky po stenách hotelov.
Na naliehanie istého kanadského činiteľa, aby potvrdil dnešným deťom, ako tvrdo si musel svoj úspech „odmakať“, odpovedal: „Prečo? Ja som si to celkom užíval.“
Toto obdobie vyvrcholilo tým, že Lennon vrátil kráľovnej Alžbete rad za zásluhy Britskému impériu, ktorý dostal s ostatnými členmi Beatles.
Elvis a tí ostatní
Bezkonkurenčným kráľom v zárobkoch po smrti je Elvis Presley, hoci s jeho úmrtím nie sú všetci jeho obdivovatelia rovnako zmierení.
O jeho pozemskom živote je presvedčených päť percent Američanov vo veku od 18 do 34 rokov. Ešte vyššie percento – až 8,4 – zastáva túto vieru vo veku 35–44 rokov.
Pozoruhodné je, že v ďalší život kráľa rock‘n‘rollu už v takej miere neveria tí, ktorých priamo oslovoval. Iba necelé tri percentá 45–54-ročných si myslí, že Elvis je na svete a zo starších si to myslí iba 1,5 percenta.
Nech je už, ako chce, kráľ vedie rebríček najbohatších zosnulých hviezd vďaka pokračujúcemu úspešnému predaju svojich albumov a príjmom z turisticky atraktívneho rodného domu, vily Graceland v Memphise.
Celý svoj majetok vo výške 120 miliónov dolárov odkázal jedinej dcére Lise Marie. Dievčatko však malo v čase jeho smrti iba deväť rokov, preto jej dedičstvo až donedávna spravovala matka a bývalá
Presleyho žena – Priscilla. Rock‘n‘rollový kráľ si už desiatky rokov drží s 51 zlatými platňami (zlatá platňa sa udeľuje za 500 tisíc predaných nosičov) neotrasiteľné prvé miesto v Amerike, hoci v ankete poslucháčov BBC o hlas storočia sa musel skloniť pred Frankie Sinatrom.
Zaujímavé je popredné umiestnenie výtvarníckých celebrít.
V prípade pápeža pop-artu Andy Warhola a jeho nasledovníka Keitha Haringa platí už povedané – odišli na vrchole slávy. Nevyjasnenosť úmrtí dopomohla k posmrtnej sláve aj rebelovi bez príčiny Jamesovi Deanovi, či sex idolu Marilyn Monroe.
Vysoké postavenie v posmrtnom rankingu pre autora kreslených rozprávok „Peanuts“ Charlesa Schulza, ktorý zomrel vlani vo veku 77 rokov, zabezpečujú syndikované a obchodné poplatky slušnú réžiu.
Obľuba jeho komiksových „detí“ – psa Snoopy a Charlie Brown – je pre Schulzových dedičov silnou zárukou.
ĽUDO PETRÁNSKY
