Počas 80. rokov vládol v Číne pocit nádeje. Skončila sa kultúrna revolúcia, krajina sa začala otvárať a vo svete sa postupne rozpadali komunistické režimy. A otvorene sa začalo hovoriť o demokracii. Jej hlásateľom číslo jeden bol vtedy fyzik Fang Li-či (12. 2. 1936 - 6. 4. 2012).
„Ľudské práva sú výsadou, ktorú majú ľudia od narodenia. Ale my Číňania ich považujeme za nebezpečné," vyhlásil vo svojom slávnom prejave z roku 1986 na univerzite Tchong-či v Pekingu. Bola to jedna z tých rečí, ktorá pobláznila čínskych študentov.
Druhýkrát vylúčený
Aj oni uverili, že krajina sa môže otvoriť a dosiahnuť slobody, základom pre nich bola sloboda prejavu. Strana sa síce snažila presadiť západný model ekonomiky, no ľudské práva chcela udržať podľa komunistického modelu.
A preto, keď sa v roku 1987 začali študentské protesty proti nej, spustila čistky. Ich prvou obeťou bol Fang, ktorého vylúčila zo svojich radov. Už druhýkrát v histórii.
Rodák z Pekingu, ktorý vstúpil medzi mladých komunistov už v dvanástich, sa prvýkrát ozval v 50. rokoch za vlády Mao Ce-tunga. Vtedy nešiel proti režimu, naopak, úprimne v neho veril, no žiadal akademické slobody. Dočkal sa vylúčenia zo strany.
Li-či pred plagátom Einsteina. FOTO - TASR/AP
„Aj po mojom vylúčení som veril v komunizmus a predsedovi Maovi, veril som, že to ja som musel spraviť chybu," povedal v 80. rokoch pre magazín Atlantic.
Strana ho však ako mladého a talentovaného fyzika potrebovala pri plánovanej modernizácii krajiny. Mohol teda ďalej pracovať, až do roku 1966.
Mao vtedy spustil kultúrnu revolúciu, ktorej obeťou sa okrem iných stali aj intelektuáli. Fang išiel na rok do väzenia a potom na vidiek, aby vedel lepšie precítiť problémy pracujúceho ľudu.
Len jedna kniha
So sebou si mohol zobrať len jednu knihu. Vybral si Klasickú teóriu polí od sovietskeho fyzika Leva Landaua a tá sa preňho stala osudovou.
„Šesť mesiacov som nerobil nič iné, len som ju čítal stále dokola. Bola to zvláštna náhoda, ale nad ňou som zmenil svoju špecializáciu z praktického fyzika na kozmológa," povedal.
Rehabilitácie sa dočkal až v roku 1978 po Maovej smrti a po konci kultúrnej revolúcie. Vrátil sa do strany, aj keď pôvodným ideálom už neveril. Dúfal, že sa mu ju podarí zmeniť. „Mal som v sebe pocit zodpovednosti za krajinu a národ, ale videl som, že naši lídri ho nemali," hovoril.
Začiatkom 80. rokov sa pod vedením Tenga Siao-pchinga začala krajina veľmi meniť.
Aj pre Fanga, zrazu mohol cestovať po vedeckých konferenciách na Západe, kde ho začali označovať za čínskeho Sacharova. Aj tento sovietsky vedec sa preslávil bojom za ľudské práva. Fang pri svojich cestách videl, že spoločnosť môže fungovať aj ináč ako tá čínska.
Keď sa stal prorektorom Vedeckej a technologickej univerzity v An-chuj, začal presadzovať veľké zmeny. Vzdelávací systém chcel otvoriť verejnosti, odmietal stranícke zasahovanie do vedy.
Hovorme všetci
A najmä vyzýval ľudí, aby sa prestali báť hovoriť. Bol prvým, kto si dovolil pomenovať skorumpovaných straníkov, nerozdeľoval svoje názory na súkromné a verejné. Straníkov vykresľoval ako ľudí, ktorí sa namiesto napĺňaniu svojich ideálov venujú boju o moc.
Li-či sa stretol aj s tibetským duchovným dalajlámom. FOTO - TASR/AP
„Niektorí z nás sa boja hovoriť, ale ak prehovoríme všetci, nemáme sa čoho báť," vyhlásil pred študentmi.
Tých Fang fascinoval. Postavili sa za neho aj po vylúčení zo strany. Jeho myšlienky sa šírili po krajine, paradoxne, vďaka komunistom, ktorí ich spísali a rozdávali svojim členom, aby ich mohli kritizovať. Hnutie za demokraciu vyvrcholilo v roku júni 1989 na Námestí nebeského pokoja.
Proti študentom moc zakročila extrémne brutálne, vojaci za sebou zanechali tisíce obetí. Fang sa rozhodol, že s rodinou radšej emigruje.
Utiekol na americkú ambasádu, odkiaľ sa po roku diplomatického napätia dostal do Spojených štátov. Tu sa stal opäť profesorom fyziky na univerzite, no nevzdal sa ani boja za ľudské práva.
Kritizoval dokonca aj Američanov, ktorí majú v tejto oblasti podľa neho menšie nároky na Čínu, ako mali svojho času na Sovietsky zväz.
Najtvrdšie slová si však vždy nechával pre svoju vlasť. Tá sa podľa neho stále drží ideológie, ktorá už dávno zlyhala.
