BANDA ACEH, BRATISLAVA. Najskôr nastala panika. Vystrašení ľudia sa po varovaniach z možného príchodu cunami rozbehli k vyvýšeným miestam.
Všetci si totiž pamätali katastrofu z roku 2004, keď masa vody zabila viac ako dvestotisíc ľudí.
Tentoraz však žiadna veľká cunami neprišla a najvyššie vlny dosiahli na pobreží Sumatry len 80 centimetrov. Dôvodom bol spôsob, akým zemetrasenie s epicentrom asi päťsto kilometrov od indonézskeho mesta Banda Aceh na Sumatre nastalo.
Kým pred rokmi sa morské dno pohlo vertikálne a zodvihlo a potom rozpohybovalo masu vody, tentoraz sa energia uvoľnila pozdĺž fraktúry v zemskej doske.
Výsledkom síce nebolo žiadne významnejšie cunami, odborníci však predpokladajú, že nasledovať by teraz malo množstvo ďalších otrasov.
„Keď sa zemetrasenie udeje pozdĺž zlomu, napätie sa uvoľní po častiach,“ hovorí pre britský denník Guardian Bruce Malamud z londýnskej King's College.
„Časť napätia sa rozdistribuuje do ďalších častí a tie sa stanú nestabilnejšími.
Nasledujú ďalšie zemetrasenia a otrasy môžu trvať aj týždne či mesiace po hlavnom otrase. Niekedy dokonca roky.“
