FOTO SME – ĽUBOŠ PILC
Má vlastnú internetovú schránku, horský bicykel s odpérovanou prednou vidlicou, kolieskové korčule, tenisovú raketu, večne nedostupný mobil a veľkého bieleho psa, ktorý rád spí a pritom nahlas chrápe.
Zaujíma ho kultúra všetkého druhu – niekedy kreslil a hral na gitaru, dnes má nedeľňajšiu reláciu v rádiu Twist. Jeho „slabou stránkou“ sú knihy, aj práca v záhrade.
A vôbec nevyzerá ako kňaz!
Na fare v Krakovanoch nám otvoril dvere opálený päťdesiatnik s výzorom na tridsať rokov, s vyšportovaným telom v rifliach a čiernom tričku, ktoré si ešte len obliekal.
„Poďte ďalej, nestíham, bol som v posilňovni,“ skonštatoval Ján Sucháň, ktorý je svojou aktivitou a spôsobom života nápadný a nápaditý nielen v kňazských radoch.
Je preto logické, že sa miestami stretáva s nesúhlasom.
Dzurinda
Neexistuje žiadne nariadenie, ktoré by hovorilo, že kňaz sa nemôže vyjadrovať k politickým záležitostiam: „Tiež som človek a patrím do tejto spoločnosti.“
Dzurindova vláda ho nesklamala.
Tvrdí, že za povšimnutie stojí aj to, čo urobili doteraz.
Sľubom Mikuláša Dzurindu o dvojnásobných platoch neveril už v čase ich aktuálnosti.
„Patrí to zrejme k predvolebnej rétorike. Berlusconi si dal ostrihať vlasy a tvrdil, že mu ich vytlačil jeho veľký mozog. Čítal som, že si tým nahnal niekoľko voličov.“
Sucháň je pokojnejší ako za Mečiara, cíti sa slobodnejšie.
Schuster
Jedno ho však sklamalo ako celok – ani jedna z vlád sa nedokázala vysporiadať s komunistickým režimom.
„Každý si nesieme svoju minulosť, a aj ľudia, ktorí boli v strane, nemôžu povedať – ja nič, ja muzikant, som superjednotka. Trošku pokory a poníženosti by bolo namieste.“
Viac preto očakával aj od Schustera.
„Oveľa viac, aj teraz po posledných dňoch.“
Dokonca sa snažil konflikt medzi prezidentom a premiérom urovnať, ani jednému sa však nedovolal.
„Chcel som sa prezidentovi aj poďakovať za dobré, čo urobil, ale tiež som ho chcel poprosiť, že musí aj trochu vydržať a nemôže byť hneď urazený. To isté som chcel povedať aj Dzurindovi. Aby prekročili svoj tieň a mysleli na atmosféru v spoločnosti.“
Na prezidentovom poste si vie pokojne predstaviť niekoho iného – napríklad z kultúrnej oblasti.
Hriech
Túžba po kňazskom povolaní v ňom dozrievala postupne: „Aj ja som chodil na zábavy, keď som bol mladý.“
K štúdiu teológie ho priviedli úvahy o životných situáciách; keď mal tridsať rokov, nastala kríza.
„Dostavil sa obrovský pocit prázdnoty. Dovtedy som mal pocit, že som žiak a druhí sú za mnou. Raz večer som kráčal domov z kostola a premýšľal, o čom to celé je. Rozprávaš niečo naučené, nie je to tvoje. Celé moje dovtedajšie úsilie sa zosypalo. V takom medziobdobí nikoho a ničoho som si prečítal knihu Hermana Hesseho a znovu som našiel odvahu. Uvedomil som si, že aj odo mňa sa čaká, že pôjdem a začnem tvoriť. Život je tvorba.“
Katolícka cirkev nedávno podpísala dohodu s evanjelickou o uznaní si vzájomného krstu.
Nesmeruje to k zrušeniu celibátu a že katolícki kňazi sa budú sobášiť?
„Je to otázka pre súčasnosť, aj pre budúcnosť. Ja by som bol zato, aby tá otázka zostala otvorená a ostalo to na ľuďoch.“
A jeho hriech?
„Rýchla jazda autom. Raz ma policajti stopli trikrát za deň a chytali sa za hlavu: Ježišmária, vy ste kňaz!?“
