FOTO SME – ĽUBOŠ PILC
Pavol Flajžík nás usadil do obývačky pod najväčší kríž v dedine.
Tento duchovný „foter“ farnosti – ako sa sám tituluje – má dnes na starosti okolo 3700 farníkov.
Okrem tých z Lozorna, kde pôsobí už dvanásty rok, aj z dediny Jabloňové.
Fešáci zo SIS
Aj on patrí medzi tých duchovných, ktorí sa verejne postavili za spravodlivosť počas vlády Vladimíra Mečiara.
Jeho pomýlenosť si všimol od začiatku.
„Videl som, že má bublinkové reči a aj podniky vedel vytunelovať veľmi ‘umelecky‘.“
Práve Flajžík pochovával zavraždeného Roberta Remiáša a každoročne organizuje panychídy na jeho počesť.
„On bol zabitý, odpísaný, vlastne odpálený a ja neznášam krivdu.“
Siskárov sa nebál a robil si z nich srandu. Niekedy ich dokonca osobne privítal v kostole.
„Stáli tam ostentatívne dvaja v koženáku, hovorím – fešáci, vítam aj vás, viem, že ste z Dunajskej Stredy – začervenali sa a ťahali čiaru.“
Eskimáci z ŠtB
Zvyknutý bol už z čias komunizmu, keď za ním sliedila ŠtB.
Keď za ním prišli, poslal ich preč a povedal, že uňho sa objednáva štyri mesiace dopredu.
Samozrejme, že s týmto konštatovaním neuspel – o dva dni už sedel na Februárke.
„Bez slova, to bolo v utorok, mi napísali pozvánku, že v piatok o 9.30 nech som tam. A už ma tam čakal nejaký ten ich eskimák.“
Pred nebezpečenstvom ho chráni špeciálne vycvičený pes a štyri roky vlastnil aj zbraň. Tú už nemá.
300-tisíc od Lexu
V roku 1996 ho Ivan Lexa urazil v správe SIS, kde okrem iného povedal, že Flajžík spolu s Krstiteľom Balázsom zneužívajú tragickú nehodu Roberta Remiáša na politické ciele.
Flajžík ho zažaloval, v roku 1999 sa mu Lexa ospravedlnil, a SIS mu zaplatila tristotisíc slovenských korún.
„Keď niekto urazí mňa, urazí celú moju farnosť. Ja mám právo, ale aj povinnosť brániť sa.“
Zo začiatku síce žiadal pol milióna, neskôr sa s Lexovým právnikom dohodol.
„Všetky peniaze som rozdal okolitým farnostiam.“
Stmeľuje koaličnú pravicu
Politiku dnes sleduje veľmi pozorne a s mnohými politikmi – najmä s Jánom Čarnogurským – sa pozná už z čias disentu.
Spovedať sa k nemu chodí i samotný premiér Mikuláš Dzurinda.
„Miki sa ma pýtal, ako by mal debatovať – povedal som mu pár viet, čo nás učil profesor lingvistiky z Nitry. Pred pár týždňami mi volal, že sa musia u mňa stretnúť.“
Časť koalície v Lozorne najbližšie zasadne na Petra a Pavla.
Raz – „keď boli zase rozhádaní“ – posadil oproti sebe najväčších protivníkov a všetci sa nakoniec veľmi družne pozhovárali.
„Ochranka zostala vonku.“
„Sú ako pubertiaci, riešia veci cez médiá. Inteligentní politici si sadnú do reštaurácie, dajú si kávu, zákusok a dohodnú sa.“
SME, aj Nový deň
Občas svoje články uverejňoval v novinách.
Asi na rok s tým na nepriamy príkaz arcibiskupa Sokola prestal, nedávno mu to nedalo a napísal kritický „pozdrav“ prezidentovi Schusterovi.
„Som vylúčený z normálneho života? Nie. Ja som tiež aj občan a žijem s občanmi, ktorých sa politika dotýka.“
Za komunizmu sme podľa neho získali pocit menejcennosti, pretože stokrát opakovaná lož sa stávala pravdou.
Okrem SME číta Nový deň.
„Ak chcem hájiť pravdu, musím poznať názor opozičníka.“
Tanec na celý život? Odolal
Ako malý sa na kňaza hrával so svojimi bratmi: „Keď nechceli miništrovať, zbil som ich.“
Potom si to s kňazstvom rozmyslel, lebo sa mu každú chvíľu páčila nejaká spolužiačka.
Jeho súčasnou láskou je saxofón.
Už na gymnáziu mal vlastnú kapelu – Akcent – a každý víkend hrával v hoteli.
„Musel som zarábať, mal som päť bratov a mamin dôchodok bol deväťdesiattri korún. V nedeľu som mal v kostole modré pod očami, v pondelok ma v škole neskúšali.“
Až potom sa rozhodol.
„Povedal som si, že mám šancu urobiť šťastnými viac ľudí, vtedy to vo mne dozrelo.“
V Lozorne je spokojný, a či by nechcel ísť niekde inde?
„Nepoviem vám to. Ani vám, ani biskupovi.“
