Keď sa v spoločnosti povie kňaz, farár, alebo duchovný otec – reakcie sú rôzne.
Niektorí sa pousmejú, iní s úctou poznamenajú: „To by som ja nikdy nemohol.“
Staré mamy nahodia vážnu tvár, nejedna snívala v minulosti o tom, že práve jej syn, ktorý bol miništrantom, sa vydá na túto dráhu.
Veriaci zvážnejú, aj oni si v kontakte s nimi väčšinou držia odstup.
Uvedomuje si potom niekto, že kňazi sú obyčajní ľudia, ktorí „len“ robia pre spoločnosť?
My sme vybrali tých, ktorí na svoju otvorenosť možno aj doplatili.
Hoci za komunizmu pôsobili v ilegalite, boli sledovaní a mnohí dokonca aj väznení.
Ani dnes sa im nedostáva potrebnej úcty.
Nadriadení a predstavení cirkvi väčšinou nesúhlasia s otvoreným kritizovaním.
Ján Krstiteľ Balázs je „uprataný“ vo Fiľakove a jeho cesta pôjde ešte ďalej, na východ Slovenska, Flajžíkovi arcibiskup Sokol zakázal publikovať. A Ján Sucháň si so svojimi nadriadenými tiež príliš nerozumie.
To sú iba traja.
Okrem týchto by si pozornosť zaslúžili určite aj ďalší, napríklad Anton Srholec alebo Karol Moravčík.
Môžete sa s nimi rozprávať naozaj o všetkom – sex nevynímajúc – nerobí im problém hovoriť ani o svojom plate.
Pavol Flajžík a Ján Sucháň majú osemtisíc čistého, Ján Krstiteľ Balázs sedem tisíc.
Pripravila MONIKA ŽEMLOVÁ
