Vystavené boli tisíce exponátov zo života vodcu. Teraz sa bude v Gori prvýkrát hovoriť aj o jeho obetiach.
GORI, PRAHA. Gruzínci sa konečne rozhýbali. Múzeum svojho rodáka, jedného z najväčších tyranov v ľudskej histórii, Josifa Vissarionoviča Stalina síce nechcú hneď rušiť, ale prerobia ho na Múzeum stalinizmu.
Zďaleka nie všetkých obyvateľov Gruzínska, a predovšetkým rodného Stalinovho mestečka Gori, kde sa múzeum nachádza, táto zmena nadchla.
Prví na sovietskom území
Gruzínske ministerstvo kultúry a ochrany pamätníkov je však už rozhodnuté a v spolupráci s potomkami mnohých obetí Stalinovho režimu sa pustili do diela.
Historici a vyšetrovatelia chcú prestavať múzeum a zmeniť prístup k zločinom spáchaným počas sovietskej epochy. Autorom novej expozície nejde o to šokovať návštevníkov alebo všetko poprieť a prevrátiť naruby.
V Gruzínsku, ktoré sa osamostatnilo v roku 1991, sa chcú pokúsiť o niečo, čo sa na území bývalého Sovietskeho zväzu ešte nepodarilo nikomu - podať objektívny a čo najviac neutrálny obraz o období, keď miliónom občanov vládol pravdepodobne duševne chorý Gruzínec Josif Džugašvili.
Prezývku Stalin (od ruského slova „stal“, čo znamená oceľ) mu vybral veľký boľševický revolucionár Vladimir Iľjič Lenin.
Tento železný muž je dodnes témou mnohých ideologických sporov a dokonca ani najmocnejší politik postsovietskeho priestranstva, nastupujúci prezident Ruska Vladimir Putin, nemá úplne jasno, či bol Koba (tak mu hovorili v mladosti a znamená to vyznamenaný) masovým vrahom, či národným hrdinom. Nové gruzínske múzeum by malo pomôcť pochopiť osobnosť Stalina.
Vymyslel to Berija
Gruzínsky minister kultúry Nika Rurua, ktorý je iniciátorom odvážnej akcie, teraz zostavuje tzv. radu medzinárodných poradcov. Práve tá sa má pokúsiť vytvoriť expozíciu v štýle nového pohľadu na stalinizmus.
Múzeum vzniklo v roku 1937, teda v čase, keď mal Stalin päťdesiatdeväť rokov. Nápad zavďačiť sa vodcovi mal jeho osobný priateľ a šéf obávanej NKVD (de facto minister vnútra) Lavrentij Berija.
Postupne do Gori putovalo 47-tisíc exponátov, ktoré boli nejako spojené so životom boľševického vodcu.
Dom a vozeň
Tým hlavným je dom, kde sa Džugašvili narodil. A aj špeciálny vagón, v ktorom Stalin cestoval napríklad na medzinárodné konferencie do Teheránu či na Jaltu.
Vodca sa totiž bál lietať a vždy radšej cestoval po zemi. I túto informáciu sa teraz návštevníci múzea dozvedia bez akejkoľvek ideologickej cenzúry.
Potomkovia a prívrženci Stalina sú síce rozhorčení, ale riaditeľka múzea Lija Orkopiridze verí, že na návštevnosť bude mať pripravovaná zmena pozitívny vplyv.
Ani teraz nie je o hostí núdza: vlani navštívilo Stalinov dom v Gori 24-tisíc ľudí - z toho bolo 19-tisíc cudzincov a tritisíc školákov.
