PCHJONGJANG, BRATISLAVA. Je to krajina, kde sa dá kúpiť šampón zo Západu, no stojí v prepočte asi 16 eur, kým tričko okolo troch eur.
Ľudia zbožňujú svojich vodcov, aspoň tí, ktorým dovolili hovoriť. Takéto správy prinášajú zo Severnej Kórey západní novinári, ktorých tam režim prvýkrát pustil.
O nákupoch v uzavretej krajine písala Jean H. Leeová, ktorá v Pchjongjangu vedie nedávno otvorenú pobočku agentúry AP. Keď ju išla zariadiť a potrebovala vešiak na kabáty, mali len gýčové, krikľavé v tvare ceruzky.
A nákupy zakončila na severokórejské pomery tradične – v poloprázdnom obchodnom centre vypadol prúd.
Bez satelitu sme otrokmi
Hlavným dôvodom návštevy novinárov je, že severokórejský režim ich chce presvedčiť, že tento týždeň naozaj vypustí satelit do vesmíru, čomu však v zahraničí takmer nikto neverí.
Hovorí sa skôr o teste balistickej rakety, nedávno sa dokonca objavili informácie, že by mohlo ísť o tretí jadrový test Pchjongjangu. Prišla s tým juhokórejská agentúra Yonhap.
Režim vozí žurnalistov po krajine a zobral ich aj na miesto, odkiaľ má údajný satelit tento týždeň vyštartovať. Pravdepodobne sa tak stane v nedeľu, v deň stého výročia narodenia zakladateľa štátu Kim Ir-sena.
Každý, s kým hovoria, je dobre vyškolený. O režime hovorí len v dobrom. A preto si novinári napríklad vypočuli, ako vďaka radám Kim Ir-sena textilná továreň splnila ročný limit už v marci.
Alebo o tom, že hladujúca krajina bytostne potrebuje vesmírny program. „Ak nebudeme vyvíjať vlastné technológie, budeme otrokmi. Potrebujeme ich, aby sme boli rozvinutou krajinou, vesmírnou veľmocou,“ vysvetlili redaktorovi BBC vo vesmírnom centre Tchongčchan-ri, odkiaľ má satelit vzlietnuť.
Režim sa tvári, že nerozumie, prečo sa Západ hnevá. Odmieta, že by porušil rezolúciu OSN, podľa ktorej nemôže testovať balistické strely.
Trvá na tom, že satelit má slúžiť len na to, aby na zem poslal snímky krajiny, vďaka ktorým chcú zefektívniť poľnohospodárstvo a využívanie prírodných zdrojov.
Tomu neverí ani posledný spojenec režimu Čína, ktorá ho takisto od štartu rakety odhovára.
Rozvinutá krajina
Na vystrelenie údajného satelitu sa pripravujú aj susedia. Japonsko a Južná Kórea dávnejšie vyhlásili, že satelit zostrelia, ak preletí ich vzdušným priestorom. Pchjongjang to označuje za nepriateľské správanie, od testu ustúpiť nechce.
V utorok viaceré letecké spoločnosti ohlásili, že od štvrtka do pondelka, keď by podľa počasia mala raketa odštartovať, pôjdu ich lietadlá inými trasami, aby sa Kórejskému polostrovu vyhli. Spolu pôjde o dvadsať letov.
Cieľ byť rozvinutou krajinou si režim stanovil ešte pred rokmi za vlády Kim Čong-ila, ktorý ako dátum určil storočnicu svojho otca. Cieľ sa nezmenil ani po jeho decembrovej smrti, keď moc prevzal vnuk zakladateľa Kim Čong-un.
V uliciach to však na rozvinutú krajinu nevyzerá. Novinári opisujú Pchjongjang ako sivé mesto, kde sú rady aj na električku. Cesty sú síce veľké, ale prázdne, a ľudia veľmi chudobní.
Čo novinári neuvidia
O takejto Kórei hovoria aj správy aktivistov, ktorým sa podarilo telefonicky hovoriť s obyvateľmi krajiny. Ľudia často nemajú čo jesť a spochybňujú aj vedenie krajiny.
„Nevyzerá byť veľmi schopný. Niekto, kto je v jeho veku taký tučný, musí byť lenivý,“ povedal o novom vodcovi roľník, ktorý telefonoval s aktivistami v Južnej Kórei.
Musel použiť číslo čínskeho operátora. V krajine boli mobily ešte donedávna zakázané, aj teraz ich majú najmä stranícke špičky. Ak by odhalili, že volal so zahraničím, hrozila by mu smrť, alebo pracovný tábor.
Tam chodia aj tri generácie rodiny, v ktorej sa niekto dopustí „zločinu proti republike“. Výbor pre ľudské práva v Severnej Kórei vydal včera správu, podľa ktorej krajina v nichi väzní asi 150-tisíc ľudí.
Odvoláva sa na ľudí, ktorým sa podarilo ujsť. Hovoria o nútených prácach, o táboroch na spôsob stalinského gulagu.
Ani tieto zahraniční novinári neuvidia.
