BONN. Za personu non grata nevyhlásil nemeckého spisovateľa Güntera Grassa len Izrael.
Báseň o tom, ako židovský štát ohrozuje svetový mier, urobila z nositeľa Nobelovej ceny za literatúru nežiaducu osobu aj v Nemecku.
Odmietla ho väčšina politikov demokratických strán. Zhodujú sa v tom, že Grass bol známy extrémnym vystupovaním, ktorým upozorňoval predovšetkým na seba.
Vzdali sa ho preto aj sociálni demokrati (SPD), ktorým Grass desaťročia pomáhal.
Pred dôležitými voľbami v dvoch spolkových krajinách SPD od utorka neráta s prítomnosťou jedného z najslávnejších spisovateľov na predvolebných zhromaždeniach.
Profil
Günter Grass (84)
- narodil sa v poľskom Gdansku, po skončení druhej svetovej vojny ostal v Nemecku,
- v roku 1999 dostal Nobelovu cenu za literatúru,
- v roku 2006 sa priznal, že bol v jednotkách SS,
- za báseň Čo musí byť povedané mu zakázali vstup do Izraela a žiadali, aby mu odobrali Nobelovu cenu.
Izrael je ako iný štát
V Nemecku Grassa podporila extrémna pravica (NPD), postkomunistická Ľavicová strana a organizátori tradičných veľkonočných mierových pochodov, teda pacifisti, ktorí nerobia rozdiely medzi izraelským premiérom a iránskym prezidentom.
Isté je, že sa Grassovi podarilo obnoviť diskusiu o antisemitizme v Nemecku a o tom, či sa môže Izrael kritizovať.
Pre jedných je Grass človek, ktorý vlastnú nacistickú minulosť tajil do roku 2006. Preto by bolo podľa Nemcov vhodnejšie, aby kritiku prenechal iným.
Druhí si myslia, že kritika by sa nemala brať ako protižidovská len preto, že ju vyslovil Nemec.
Izrael podľa nich možno kritizovať tak ako každý iný štát na svete, keďže dnešná generácia nemá zodpovednosť za to, čo sa odohralo počas druhej svetovej vojny.
„Je antisemitské trvať na tom, že Izrael nesmie byť v Nemecku kritizovaný,“ zastal sa nemeckého spisovateľa izraelský autor Uri Avnery.
Grassa podporil aj britský spisovateľ Salman Rushdie, hoci báseň označil za zlú. „Nezabúdajme, že Grass je autorom najväčších literárnych reflexií nacizmu: Plechový bubienok, Mačka a myš či Psie roky,“ povedal Rushdie.
Merkelová mlčí
Odborníci sa zhodujú, že báseň by nemala poškodiť nemecko-izraelské vzťahy. Pripomínajú vystúpenie kancelárky Angely Merkelovej pred štyrmi rokmi v Knessete.
Tam za Nemecko sľúbila pomoc v prípade, že bude židovský štát ohrozený, napríklad iránskym režimom. „Bezpečnosť Izraela je pre mňa ako nemeckú kancelárku téma, o ktorej sa nevyjednáva,“ povedala.
Kancelárka sa k básni vyjadrila len raz. Cez svojho hovorcu odkázala, že v krajine je umelecká sloboda a kancelárka takéto počiny komentovať nebude.
