KÁHIRA, BRATISLAVA. Scenár bol jasný. Keď sa káhirská ulica začala začiatkom minulého roka búriť proti prezidentovi Husnímu Mubarakovi, ten musel nájsť niekoho blízkeho, komu odovzdá moc, aby ľudí upokojil.
Viceprezidentom sa stal Umar Sulejman, začal rokovať s opozičnými skupinami o novej vláde, na ktorej čele mal stáť. A postupne nahradiť aj starnúceho Mubaraka.
Aj keď dovtedy viedol tajné služby a je tak zodpovedný za mučenie Mubarakových odporcov, stal sa pre mnohých tou lepšou tvárou režimu. Sulejmanovu cestu k moci však skomplikovalo to, že Mubarak protesty nevydržal, odovzdal moc armáde a odišiel. A s ním aj viceprezident.
- Prezidenta si Egypťania začnú voliť 23. mája.
- Do boja o funkciu sa prihlásilo 23 kandidátov.
- Väčšinu tvoria umiernení alebo radikálnejši islamisti.
- Favoritom je Amr Mussá, bývalý minister zahraničných vecí.
Urážka revolúcie
Sulejman sa však nevzdal. Vyzbieral potrebných tridsaťtisíc podpisov a v nedeľu, v posledný možný deň, sa oficiálne prihlásil do prezidentských volieb. Tie sa v Egypte konajú 23. mája. O kreslo bude bojovať aj s členmi Moslimského bratstva, ktorých väznili Sulejmanovi ľudia.
„Jeho kandidatúru považujem za urážku revolúcie a egyptského ľudu,“ vyhlásil v rozhovore pre agentúru Reuters Chajrat Šatír, ktorý za Mubarakovej vlády strávil dvanásť rokov vo väzení.
Teraz takisto kandiduje za prezidenta, do boja ho poslalo Moslimské bratstvo, ktoré po nedávnych voľbách ovládlo parlament. Šatír hovorí, že Sulejman môže vyhrať len vtedy, ak by sfalšoval voľby. A to by podľa neho znamenalo ďalšiu revolúciu.
Sulejman má zrejme aj podporu armády, z ktorej vzišiel tak ako Mubarak. Vojaci stále neodovzdali moc, vraj tak urobia po voľbách. A najradšej niekomu, kto nesiahne na ich výhody ako napríklad oslobodenie od daní.
Jeho víťazstvo by mohlo znamenať stabilitu, ktorá je pre mnohých Egypťanov dôležitejšia ako Sulejmanova minulosť.
O liberáloch nepočuť
K nej sa už nechce vracať ani on. „Nikto nemôže oživiť režim, ktorý zlyhal, skončil a verejnosť ho odmietla,“ povedal podľa agentúry Reuters.
Podľa prieskumu denníka al-Ahram ho v prezidentskom kresle chce vidieť osem percent Egypťanov. Favoritom je Amr Mussá, bývalý generálny tajomník Ligy arabských štátov.
Ani ten nie je v egyptskej politike nováčikom, v 90. rokoch viedol v Mubarakovej vláde ministerstvo zahraničia. Napriek tomu ho za prezidenta chce 30 percent ľudí. Na ďalších priečkach v prieskumoch sú už islamisti.
V sporoch islamistov a ľudí z bývalého režimu však nepočuť tých, ktorí spustili revolúciu. Podobne ako v parlamentných voľbách ani pri hlasovaní o prezidentovi sa neočakáva, že by šancu mal aj liberálny kandidát.
