Agentúrne spravodajstvo sme doplnili autorským článkom denníka SME.
TEL AVIV. Izraelský minister vnútra Eli Jišai označil nemeckého básnika Güntera Grassa za nežiaducu osobu a vyhlásil, že mu nepovolia vstup do Izraela.
Je to reakcia na Grassovu báseň, v ktorej 84-ročný nositeľ Nobelovej ceny za literatúru napísal, že Izrael predstavuje hrozbu pre svetový mier a chce vyhladiť iránsky ľud. Grassovu báseň kritizovali v Nemecku aj v Izraeli politici aj viacerí literáti a kritici.
Symbolický krok
Niektorí z nich však rovnako kritizujú rozhodnutie dať Grassa, ktorý Izrael navštívil pred takmer 40 rokmi, na čiernu listinu.
Medzi nimi je popredný izraelský historik Tom Segev, ktorý síce jeho názory považuje za "absurdné", ale predsa vyslovené o slobodnej krajine.
Hovorca izraelského ministerstva vnútra pre miestne médiá povedal, že Grass má zakázaný vstup preto, že obliekal uniformu SS.
Grass sa však k členstvu v SS priznal už v roku 2006. Liberálny izraelský denník Haarec sa včera pýtal, prečo mu teda Izrael nezakázal vstup už vtedy.
Navyše sa nevie, či sa vôbec Grass do Izraela chystá a Jišaiov krok je tak skôr symbolický.
Chomsky má tiež zákaz
Personou non grata v Izraeli je tiež americký lingvista Noam Chomsky, ktorý roky otvorene kritizuje izraelskú politiku voči Palestínčanom. Chomského pred takmer dvoma rokmi odmietli vpustiť na západný breh vraj pre jeho politické názory.
Vtedy sa debatovalo o tom, či to nie je v rozpore s izraelským zákonom o práve na návrat, ktorý umožňuje vstup do krajiny každému, kto vie dokázať svoj židovský pôvod. Chomsky sa narodil do americkej židovskej rodiny.
Grass od stredy, keď zverejnil svoju báseň, podáva vysvetlenia a hovorí, že báseň nebola dobre pochopená. Cez víkend vyhlásil, že ju napísal o vláde Benjamina Netanjahua, a nie o Izraeli alebo jeho občanoch.
Báseň uvítal Irán
Uznávanému Grassovi, autorovi známeho románu Plechový bubienok, je podľa jeho slov "zle z pokrytectva západných krajín", ktoré podporujú židovský štát v jeho vyhrážaní sa Iránu.
Nemecký literát vo svojom článku s názvom Čo musí byť vyslovené zároveň skritizoval dohodu, na základe ktorej jeho vlasť dodá Jeruzalemu ďalšiu jadrovú ponorku.
Spisovateľ priznáva, že ako známy antisemita bol radšej dlho ticho a nevyjadroval sa na adresu židovského štátu, no teraz Európu varuje, aby sa nestala komplicom zločinu.
Jeho báseň uvítal Irán, nemecká krajná pravica aj radikálna ľavica. Zhodujú sa v tom, že ho treba pochváliť, že sa nebál prelomiť tabu, keďže kritika Izraela sa z historických dôvodov v Nemecku veľmi nenosí.
