SOLÚN. Začiatkom apríla v gréckom Macedónsku ešte žiadne horúčavy nie sú, ale kaviarenské stolčeky na Aristotelovom námestí v Solúne sú aj tak obsypané ľuďmi, ktorí popíjajú frappé.
„Vedeli ste, že frappé vymyslel Solúnčan?“ pýta sa ma hrdo miestny rodák Giorgios Christides a blažene sŕkne. Viac než o káve sa pri pobreží Egejského mora bavíme o kríze, ktorá ruinuje krajinu.
Pracujú bez platu
Nezamestnanosť prekročila 20 percent, pričom medzi absolventmi škôl je päťdesiatpercentná. Mnoho ľudí, ktorí o prácu zatiaľ neprišli, pracuje mesiace bez mzdy. Ako 29-ročná novinárka Mária Zabeti, bývalá Giorgosova kolegyňa z denníka Macedónia.
„Mnoho ľudí odišlo, pretože nám neplatili. Ja som nedostala výplatu osem mesiacov,“ hovorí mladá žena.
„Nakoniec som odišla. Poriadnu prácu teraz nájsť nemôžem,“ pokračuje Mária a vysvetľuje, že žije z odstupného a živia ju rodičia. Obaja dôchodcovia.
Jej otec kedysi pracoval v aténskych novinách ako tlačiarenský sadzač.
Začiatkom 80. rokov však s prechodom na počítačový systém o prácu prišiel, a pretože bola jeho pozícia zrušená, poslali ho do dôchodku. Dostal ten najvyšší.
Takmer tridsať rokov tak poberá penziu, pritom celé tie roky mohol pracovať. Čo aj robil. Nedávno mu dôchodok znížili z 1 600 eur na 1 200 eur.
„Je to zvrátený systém,“ sťažuje si majiteľ štýlovej pivnice Ilias Moesides.
Zhruba 60-ročný Grék má svoje skúsenosti. Dvadsať rokov žil a pracoval v Nemecku, v roku 2002 sa do vlasti vrátil. Živí ho jeho softwarová firma so sídlom v Bulharsku, v bare v Grécku ťažko prerába.
Každý pozná niekoho
„A tie nezmyselné zákony. Ja môžem predávať vyprážané jedlo, ale nesmiem grilovať. Pizzeria zasa môže piecť, ale nesmie vyprážať. Zatiaľ čo v Nemecku majiteľ podniku zaplatí za štvorcový meter vonkajšieho sedenia 60 eur ročne, tu 300 eur,“ hovorí.
V desaťmiliónovom Grécku, kde milión ľudí pracuje v štátnej správe, „každý pozná niekoho, kto pozná niekoho“, takže sa podpláca vo veľkom.
Dane a poplatky sú také vysoké, že by mnohí mesačne končili v mínuse len po ich zaplatení.
Poslanci si pritom na mzdy nesiahli. Každý zákonodarca poberá mesačne asi sedemtisíc eur. Bežná mzda v Grécku naopak klesla na päťsto až sedemsto eur.
Gréci pôjdu o necelý mesiac voliť. „Zvaľovať vinu len na politikov nemá zmysel, sme to my, ktorí ich volia,“ hovorí 40-ročný Yannis Kokkinos, majiteľ skrachovanej firmy s bazénmi.
On sám cestu z krízy našiel. Založil si podnik typu „hodinový manžel“. Berie päť eur za hodinu a ľuďom kosí trávnik, vyčistí pivnicu, opraví vodovodný kohútik.
Robí skrátka práce, ktoré predtým robili Albánci, Macedónci alebo Bulhari. Mnohí z nich už z krajiny odišli.
Zastrelený Grék sa stal symbolom
Samovražda dôchodcu na hlavnom námestí v Aténach vyhnala do ulíc ľudí protestovať.
ATÉNY, BRATISLAVA. Gréci, ktorí obviňujú vládu z tvrdých úsporných opatrení, majú nového hrdinu. Stal sa ním 77ročný dôchodca Dimitris Christoulas, ktorý sa v stredu zastrelil na hlavnom námestí v Aténach pred parlamentom.
V stredu aj vo štvrtok vyšlo do ulíc asi tisíc ľudí, aby si uctilo prvú verejnú samovraždu v krajine od začiatku krízy. Za jeho smrť podobne ako on vinili vládu a politikov.
Počet samovrážd pre ekonomickú krízu v krajine stúpol v roku 2011 o 45 percent. Samovražda na verejnosti je pre Grécko niečo nové.
„Je to mimo našej politickej kultúry,“ povedal pre Christian Science Monitor profesor sociológie Michalis Spourdalakis.
Dimitris Christoulas pracoval ako lekárnik. Do dôchodku odišiel predčasne, pre zdravotné problémy. Z menšieho dôchodku nedokázal platiť lieky.
Tomáš Vasilko
Autor: Leona Šlajchrtová, MF DNES
