Výstavba diaľnice z Moskvy do Petrohradu ničí prírodu vo vzácnom Chimkinskom lese.
Mladík sa vrhá pod pás bagra a ten sa zastavuje v poslednej chvíli. Chlapec skoro prišiel o nohy. Muž v čiernej uniforme naňho reve sprosté nadávky. Vlečie ho preč od ťažkého stroja. “Ako sa voláte?“ nekričí napočudovanie ochrankár, ale zmietajúci sa chudý mladík. “Ja som občan Ruskej federácie,“ reve.
“Máme právo poznať meno toho, kto nám bráni v slobodnom pohybe. Ak ste policajt, ukážte služobný preukaz,“ volajú na zmäteného svalovca ďalší mladí ľudia, ktorí si chaoticky líhajú pod kolesá strojov.
Štíhly muž v okuliaroch sa snaží svojich priateľov chytiť za ruky a vytvoriť tak pred buldozérom reťaz z ľudských tiel. Policajt so samopalom ho chytá, šklbe ním, muž si kryje okuliare. Padá na zem. Tvárou do blata.
Osudová prechádzka
Ak niekto vôbec nevyzerá ako rebel, je to Sergej Agejev. Nenápadný mladý historik má v sebe akúsi skrytú energiu. Len vo vypätých situáciách ukazuje, čoho je schopný.
Sergej bol vynikajúci študent, knihomoľ, neskôr zamestnanec PR agentúry. Kým sa z neho stal zúrivý ekológ, žil nudný život v ruskom malomeste Chimki s matkou a sestrou. Žiadne excesy, škandály. Napriek tomu sa vďaka nemu zrodil lokálny občiansky protest, ktorý prerástol v symbol zásadného politického odporu proti režimu Vladimira Putina.
Sergej radšej ležal v knihách, ako chodil na prechádzky. Až v roku 2005 raz náhodou zavítal do Chimkinského lesa, ktorý tvorí rozsiahlu lesnú plochu medzi Moskvou, medzinárodným letiskom Šeremetevo a priľahlým mestečkom Chimki.
„Nikdy predtým som v Chimkinskom lese nebol, aj keď tu žijem odjakživa. Spomenul som si, že sa v meste čosi šušká o nejakej diaľnici. Išiel som sa mrknúť na miesto, kde by tá autostráda mala prechádzať. A niečo sa vo mne zlomilo.“
V roku 2005 len niekoľko ľudí tušilo, čo sa chystá. Patril medzi nich aj novinár, na rozdiel od Agejeva chlap ako hora, Michail Beketov, šéfredaktor miestnych novín Chimkinskaja Pravda.
Dnes invalid, ktorému chýba kus mozgu, slintá, nemôže hovoriť, písať ani chodiť a vylučovať. Za pár dubov zaplatil príliš vysokú cenu. Tri roky potom, čo Agejev vošiel do lesa prvýkrát.
Ruský Klondike
V Chimkinskom lese tvorí najmenej päť percent stromov dub. Je to veľká vzácnosť. Okrem nich vymaže diaľnica nenávratne aj slatiny, ktoré obývajú vzácne živočíchy. A s nimi jedno z mála malebných miest vhodných pre rekreáciu obyvateľov hlavného mesta.
„Existuje jedenásť variantov, ako postaviť diaľnicu do Petrohradu a nedotknúť sa Chimkinského lesa. Vybrali ten, ktorý potrebujú skorumpovaní úradníci a podnikatelia, „ hovorí Sergej, ktorý preštudoval o lese asi úplne všetko.
Stavba diaľnice robí z celej oblasti ruský Klondike. Nejde len o asfaltový pás, po ktorom pofrčia autá, ale i o všetko okolo: benzínové pumpy, sklady, reštaurácie, hotely, obchody. Milióny rubľov. Miliardy. Ktorý starosta či gubernátor by si neprial, aby autostráda viedla jeho regiónom?
„Nikdy som za nič nedemonštroval. Ani ako chlapec som sa nebil,“ spomína nostalgicky Sergej. „Zrazu mi napadlo: veď ten les je odsúdený na smrť! Nikto sa zaň nepostavil! Tak to asi musím byť ja.“
Nevedel, ako začať, nemal sa s kým poradiť. Nemal žiadne kontakty, ako knihomoľ bol pomerne nepraktický. “Bol som zúfalý. Nemal som spojenca. Presvedčil som len niekoľko kamarátov, aby so mnou zašli na jednu akciu,“ hovorí Sergej.
Štát a banditi
Firmy aj politici si šúchali ruky. Zdalo sa, že komplot štátu s banditami prejde bez povšimnutia.
“Mal som strach, že mi nebudú stačiť sily na súboj s takým kolosom. To som však netušil, že existuje žena menom Jevgenija Čirikovová,“ keď Sergej vysloví toto meno, v očiach mu vidieť zmes obdivu a úprimnej lásky.
Nielen pre neho je Jevgenija, matka dvoch malých detí, dračica s povesťou nekompromisnej bojovníčky, inšpiráciou a povzbudením.
Dnes tridsaťpäťročná Žeňa lesu obetovala značnú časť svojho súkromia. Lokálna občianska iniciatíva ju vyniesla na politický opozičný Olymp.
V súčasnosti patrí medzi najpopulárnejších rebelov v Rusku, hovorila na státisícových demonštráciách za čestné voľby v Moskve.
Bojovníčka Jevgenija
Stala sa symbolom aktívneho občana, ktorý sa nebojí postaviť štátnej mašinérii, bagrom, oligarchom ani polícii. Krehká a pohľadná, sympatická, s prenikavým hlasom. Jej sláva začína mať federálne, ba dokonca medzinárodné rozmery.
„Na veľkých akciách, kam ju teraz stále pozývajú, povie vždy aspoň pár slov o lese. A to nám pomáha, „ hovorí Sergej.
V roku 2007 ešte Jevgenija o žiadnom odpore nepremýšľala. Chodila s rodinou do prírody na prechádzky a raz si všimla stromy označené farbou.
“Asi bežkárske trasy,“ vyhlásil jej manžel. A šli ďalej. Doma sa pripojili na internet a našli rozhodnutie Gromov o stavbe diaľnice. Písali sťažnosti a žiadosti: prečo ničiť taký krásny les? Nie je iný variant? Snažili sa komunikovať s mocou. Márne. O tom, že nejaký Sergej Agejev sa pripravuje na vojnu, netušili nič.
Les chcú pre diaľnicu vyrúbať. - FOTO: AUTORKA
Hanblivec na mítingu
Dňa 12. apríla 2007 Sergej s priateľmi vyrazili na míting do Moskvy. Strana Jabloko organizovala zhromaždenie na obranu prírody.
„Boli sme strašne nesmelí. Hanbili sme sa prejaviť. Vôbec sme nevedeli demonštrovať ani vyjadrovať verejne svoje názory. Držali sme v rukách transparent s nápisom: Nedáme vyrúbať naše dubové lesy. Lenže sme ho nedokázali rozvinúť. Pripadal som si ako úplný hlupák. Zdalo sa mi, že na mňa všetci pozerajú a smejú sa mi. Až k nám prišiel mladý manželský pár a tá žena hovorí: „Decká, vy ste z Chimiek?“
Jevgenija vzala Sergejovi transparent a hrdo ho rozvinula nad hlavou. „Nedáme vyrúbať Chimkinský les,“ zakričala zvonivým hlasom. „To bolo niečo! To odhodlanie, tá statočnosť!“ Sergej už nebol sám.
Nasledujúce mesiace sa z osamoteného občianskeho protestu stala plnohodnotná organizácie tvrdého odporu proti oligarchom, politikom, ich lobistom.
Aktivisti dokázali zhromaždiť obrovské množstvo údajov aj posudkov. Medzi tie najpozoruhodnejšie patrí nezávislá správa, pod ktorou sú podpísané vedecké kapacity.
Ich závery sú jednoznačné: projekt nerieši dopravné problémy, plocha, ktorá má byť vyrúbaná, je nezmyselne veľká, diaľnica bude navyše ústiť v akýsi slepý koniec v tvare T, čo spôsobí obrovské zápchy.
Vzostup a strach
O prípade sa začalo písať v tlači. „Poskytli sme vtedy stovky rozhovorov, usporiadali desiatky mítingov. A dokázali sme práce významne zdržať, v roku 2009 sa stále nerúbalo,“ raduje sa Sergej.
Zastrašovanie, násilie, neustály tlak. Nič na odhodlanú skupinu obrancov lesa neplatilo. Nezložili zbrane ani po útoku na novinára Beketova.
Míša Beketov bol v Chimkách známou osobou. Rýpal sa v prípadoch korupcie, snažil sa kontrolovať miestne mocenské orgány. Chimkinskij les bola jeho posledná kauza.
Dňa 13. augusta 2008 ho našli v bezvedomí pred domom. Mal mnohopočetné zlomeniny a prerazenú lebku. Prežil, ale stal sa úplne závislým od pomoci okolia. Amputovali mu nohu a prsty na rukách. Páchatelia sa nikdy nenašli. Nasledujúci rok bol v Moskve zastrelený jeho advokát, ktorý ho obhajoval v súdnom spore s radnicou.
„Po tej tragédii sme sa rozhodli, že Jevgenija bude kandidovať na starostku Chimek. Voľby ale prebehli tak, ako v Rusku prebiehajú. Napriek tomu získala 15 percent,“ hovorí Sergej.
Banky odstupujú
„Pochopili sme, že musíme ísť aj za investormi. Zistili sme, že v projekte figurujú zahraničné subjekty. Aktivisti dosiahli to, že Európska investičná banka a Európska banka pre obnovu a rozvoj sa zľakli škandálu a od projektu odstúpili. To bol obrovský úspech,“ sumarizuje mladík.
„V lete 2010 nastala najtvrdšia etapa nášho boja,“ pokračuje dramatickým hlasom Sergej.
„Tiekla krv. Bolo jasné, že niekde padne prvý strom. Ale nevedeli sme kde. Preto sme vytvorili hliadky. Počúvali sme, sledovali každý pohyb v lese. Bolo strašné teplo, útočila na nás miliarda komárov. Okolo Moskvy začalo horieť a vzduch bol nedýchateľný. Pripadal som si ako v pekle. Ale chodili sme na hliadky vo dne v noci. Až sme ich našli.
Bolo to 15. júla. Asi dvadsaťčlenná skupina ekológov na čele s Jevgenijou a Sergejom odhalila techniku a robotníkov neďaleko Šeremeteva.
„Stojte!“ zakričí Sergej, až na diktafóne zabliká výstražná červená. „Takto zarevala Jevgenija vtedy na robotníkov. Ako diabol! Zľakli sa a odišli.“
Aktivisti boli víťazstvom povzbudení. Rozhodli sa postaviť stanový tábor, aby mohli byť v lese stále.
Prvý tábor zlikvidovali ozbrojení chlapíci zo súkromnej ochranky najatí firmami za asistencie polície. V noci na nich zase útočili vyholení futbaloví fanúšikovia z radov ruských nacionalistov. Do boja sa zapájajú policajné jednotky špeciálneho určenia a prví aktivisti sú zatknutí.
Jevgenija sa musí s rodinou skrývať. Vyhrážali sa jej, že jej zoberú deti, pretože ich mučí hladom. Po tragédii novinára Beketova nemožno brať na ľahkú váhu nič. Napriek tomu svitá poslednej nádej.
Na Puškinovom námestí v Moskve sa schádza päťtisíc ľudí, čo sa v Moskve nestalo už niekoľko rokov. Ľudia volajú: „Zastavte výrub v Chimkinskom lese“. Bol to grandiózny úspech Sergeja a Jevgenije. Tlieskala im polovica Ruska. Potlesk počuli aj v Kremli.
Prezident (ne)zasahuje
Prezident Medvedev sľúbil, že vec prešetrí, a keď nájde možnosť les zachrániť, urobí to. Dokonca pozastavil všetky práce. Na zmenu zločineckého rozhodnutia mu však sily nestačili.
Len čo Medvedev oznámil, že stavba je už tak ďaleko, že ju nemožno zastaviť, chimkinská administratíva sa na aktivistov vrhla s novou silou. V máji 2011 sa tempo prác stupňovalo a začalo sa rúbať aj v noci.
Napriek tomu sa Sergej a Jevgenija nenechali odradiť. Vo štvrtok 29. marca si šli s plagátmi stať do Aleje hrdinov Veľkej vlasteneckej vojny v Chimkách.
Protestovali proti účasti francúzskej firmy Vici na projekte. Podľa Čirikovovej a Agejeva práve Francúzi odmietajú zmenu trasy, v opačnom prípade chcú od ruskej strany kompenzáciu vo výške 5,5 miliardy rubľov.
Šesť mladých ľudí, vrátane ich dvoch, sa striedalo v osamotenom proteste.
„Je to hanba pre európsku firmu,“ stálo na transparente, ktorý si odovzdávali. Potom k nim pristúpil starý muž v šiltovke a pustil sa do nich za to, že špinia slávu svojich dedov, čo bojovali za svoju vlasť s fašistami. Na dôkaz svojho rozhorčenia jednému obrancovi lesa strhol z bundy odznak. O cti a špine nevedel chudák starý muž vôbec nič.
