Mexiko je v súčasnosti trinásta najväčšia ekonomika na svete. A podobne ako iným krajinám v Latinskej Amerike sa aj jej predpovedá ďalší rast.
Pred tridsiatimi rokmi to však bolo iné. Po páde svetových cien ropy, na ktoré bola ekonomika naviazaná, krajina čelila bankrotu. Denník Daily Telegraph hovoril o dobe temna pre ekonomiku.
V takomto čase prevzal krajinu prezident Miguel de la Madrid (12. 12. 1934 - 1. 4. 2012). Počas šiestich rokov vo funkcii naštartoval liberálne reformy.
Zaviedol úsporné opatrenia či sprivatizoval dve tretiny štátnych podnikov. Dovtedy uzavreté Mexiko otvoril svetu napríklad aj podpisom dohody, ktorá uvoľňovala obchod so zahraničím.
Samotní Mexičania ešte za jeho éry pozitíva nepocítili. Naopak, nezamestnanosť v krajine dosiahla 25 percent, inflácia sa v roku 1987 vyšplhala až na 159 percent ročne.
Najťažšie chvíle prišli v roku 1985, keď hlavné mesto Mexika zasiahlo zemetrasenie o sile 8,1 magnitúda. Neoficiálne zahynulo až štyridsaťtisíc ľudí.
Prezident nereagoval dobre, záchranné práce boli pomalé, de la Madrid dokonca spočiatku odmietal aj medzinárodnú pomoc. Až po týždni sa štát naplno zapojil do záchranných prác jedného z najhorších zemetrasení v krajine.
Aj preto Miguel de la Madrid v nasledujúcich voľbách nekandidoval. Po nie celkom čistom hlasovaní vyhral nakoniec jeho človek, ktorý pokračoval v reformách.
