Dal mu „sviežosť a rýchlosť expresného vlaku," písala dobová kritika. Mala pravdu - práve vďaka Earlovi Scruggsovi (6. 1. 1924 - 28. 3. 2012) sa bendžo stalo nástrojom, ktorý už nebol odsúdený iba na rytmický sprievod a na tradičnú americkú hudbu.
Svoje prvé bendžo zdedil po otcovi, ktorý zomrel, keď mal štyri roky. Zvládol ho rýchlo a keď narazil na jeho obmedzenia, vyriešil ich svojsky.
Síce nebol prvý, kto začal používať trojprstovú techniku vybrnkávania na päťstrunovom bendže, no prepracoval ju tak dokonale, že z jeho nástroja, ktorý bol dovtedy časťou rytmickej sekcie, spravil nástroj sólový.
Šikovný južanský mladík sa v roku 1945 dostal do kapely Blue Grass Boys, s ktorou preslávil štýl bluegrass. Výborne si rozumel najmä s gitaristom Lesterom Flattom, vytvorili veľmi populárnu dvojicu, ktorú právom uviedli do Siene slávy rokenrolu (1985).
Postarali sa o zvučku seriálu The Beverly Hillbilies, ich hudba znie aj pri útekoch dvojice v slávnom filme Bonnie a Clyde.
Po nástupe silnej hudobnej generácie 60. rokov začal pociťovať obmedzenia tradičného bluegrassu. Jeho partner to videl inak, no ich rozchod naštartoval ďalšie silné Scruggsove obdobie.
Postavil novú kapelu so svojimi synmi, rozšíril zvuk o basgitaru, bicie a prvky rocku. Keď ešte pridal coververzie folkrockových hviezd ako Dylan, už mohol vystupovať aj na štadiónoch.
V roku 1969 sa zviditeľnil aj občianskym postojom, keď otvorene vystúpil proti vojne vo Vietname. Skladbu Foggy Mountain Breakdown, za ktorú získal cenu Grammy, zahral na známom protestnom open-air koncerte vo Washingtone.
Aktívnu kariéru natiahol až do 21. storočia, keď svoj široký vplyv na scénu potvrdil albumom Earl Scruggs and Friends, na ktorom napríklad hosťovali Johnny Cash, Sting či Elton John.
Hudba a rodina boli preňho všetkým. Okrem spomínaných troch synov v kapele to spojil aj u manželky, ktorá bola jeho manažérkou.
Prežil ju o šesť rokov a stihol tak ešte osobne prevziať Grammy za celoživotné dielo. Zomrel štýlovo - v Nashville, centre tradičnej americkej hudby.
